Slovenská akadémia vied - SAV

jeleňa, (MOBIO) — Správca krajiny dopytoval sa na položenie vojov, (KUBáNI) — Lenže na
to miesto ašpiruje jeho syn Aladár, (JéGé) — Možno sa Drak naozaj dal na pokánie.
(CHBOBáK) — Ale viete čo, kmotra moja, nechajte to len na mňa, uvidíte, ako to narafičím.
(BIELEK)
II. S L. vyjadruje predložka
na:
1. miesto „na povrchu": byť, mat, ležať, stáť, nechat, čakať ...na shle ...
Na pažiti hovie si rodina Conkovcov. (P. KSáE) — Na uzimených koňoch leskli sa chomúty
s hrkálkami. (ONDBEJOV)
2. čas na otázku kedy?:
Na svitaní sa zobudil, (JéGé) — Neskoro na konci začínať, (PBíSLOVTE) ,
3. účel pri slovese byť pred dejovými menami: byt na robotách, na obede, na
poľovačke, na zábave, na kontrole, na prehliadke, na liečení ...
Otec aj mať nám vravia, že si vari bol na priopačkách. (TAJOVSKý) — Rybár bol na
cestách ako každé leto v prázdninách, (TIMBAVA) — Bol si na planom slove s Aničkou?
(ZVáN)
4. príčinu pri slovesách hnevať sa, čudoval sa, smiať sa:
čort sa na zlom smeje a na dobrom hnevá, (PRíSLOVIE) — Vočierkom v rozkošnej polotme
obkolesila rodina Žanku, túžiac sa rozvosoliť na slovách Ľudovítových, (TIMBAVA)
5. podmienku pred názvami prostredia, stavu a po slovesách zmeny:
Pán Jonáš Kolnický by sa tiož na slnoi roztopil, (KUKUčíN) — Rozohnali by sa, a koby
si ich vypustil, skrohli by na zime. (ONDBEJOV)
6. prostriedok, nástroj vyjadruje predložka na po rozličných slovesách:
rozbiť, rozlámat, porezať (sa), vyštrbit (sa); krátiť, priasť, tkať; varit, piecť
(niečo) (na platni, na masti); •oykhnit (brava) na, kukurici; učiť sa; hrať na
niečom; viest, byť uviazaný, visieť; viezť (sa), lietať; žiť, živiť (sa), chovať; budovať,
tvoriť; získať, vyhrať, ušetriť, zarobiť, utratiť, prehrať, oklamať sa ... na
niečom.
Hrával na harmonike, (šVANTNEB) — Ja noviem, kdo jo vaša jalovica, ja som ju nemal
na motúzku uviazanú, (KUKUčíN) — Novychoval som ho na koláčoch, alo na roboto.
(TAJOVSKý)
7. mieru v konštrukciách, kdo sa substantivum opakuje, ktoré ako celok
vyjadrujú veľkú mieru: hlava na hlave, skala na skale, vrch na vrchu, záplata
na záplate,, podlosť na podhsti ...
Oblok zanedbaný, záplata na záplato,
(KUKUčíN)
8. zreteľ: zdravý na tele a na duchu, ublížiť na cti, na tele, ukrátiť na peniazoch
i na naturáliách ...
Omámení na duši, slabí na telo. (JILEMNICKý) — Androjovi bolo akosi ľahko na duši.
(VAJANSKý) — Musolo by sa podvýšiť čo to na pláci, (TIMBAVA) — Ivan odvtedy volmi
pribral na váhe. (šOLTESOVá) — Kritiky tratili na ostroto, (VAJANSKý)
41 Morfológia 641