Slovenská akadémia vied - SAV

Jedným priniesol radosť, iným žiaľ. (KUKUčíN) — Jedni kliali, iní robili surové žarty
a smiali sa na nich. (URBAN) — Jedni prehŕňali hlien a žaburiny dlaňami a priehrštiami,
iní čerpali vodu do košíkov a opálok, (ZáBORSKý) — Jedni pomohli sebe, druhí sa stratili
bez ozveny, (F. KRáE)
Spojenia „jeden-druhý" zriedkavo i „jeden, druhý" majú význam neurčitých
zámen kto-ten, ktorý-ten, čo-to, ten i onen.
Ich čvirikanie zatíchlo, len kde-tedy ohlásil sa jeden-druhý akoby zo spánku, (JESENSKý)
— Počas kortešačiek i ja som bol na jcdnej-druhej dedine, (TAJOVSKý) — Bo Eneášovi sa
len v pivnici jedno-druhé snívalo pri sude vína. (ZIáBORSKý) — Majster Liecha spomenul
jedno-druhé, že zajtra dostanú novučký kompresor a že bude zas veselšie, (TATARKA)
Spojenie jeden druhý (-ého, -ému ap.) vyjadruje vzájomnosť ako recipročné
zvratné zámeno sa (si, seba, sebe ...) a používa sa namiesto neho tam,
kde by zvratné sa nevyjadrovalo vzájomnosť dosť výrazne. V dôraze sa používa
i spolu so zvratným sa.
Zapáčili sa jeden druhému a Soňa nechala medicínu a vydala sa za fiškála, (JéGé) —
Znelo to tak, akoby vtáčatá chceli prekričať jedno druhé, (JANčOVá) — My deti zvaľujeme
vinu jedno na druhé, (ALEXY) — V tom zaškripí hamovník, vozne bijú sa jeden o druhý.
(VAJANSKý)
Číslovka druhý často stráca konkrétny číselný význam radovej číslovky
a dostáva všeobecný, zámenný význam „iný".
Ja druhej roboty ani nemám, iba starosť o bránu, (TIMRAVA) — Mohli sa vziať a žiť ako
druhí ľudia žijú. (TAJOVSKý) — A zmestiť sa musíme, druhej pomoci nieto, (KUKUčíN) —
Príde druhý raz. (JESENSKý)
Samo slovo druhý bez príslušného substantiva
žena ...".
značí „iný človek, iná
Nemal som v mysli nikdy druhej okrem teba. (FIGULI) — Predtým v ten deň s tvárou
vážnou robievali sme si z druhých bláznov, (JESENSKý) — Ale chodžo mi, aj druhí boli
šikovní a mali dosť rozumu, (KRNO)
V porovnaní s ostatnými slovnými druhmi priberajú zámená málo nových
slov, a i tie sú obmedzené iba na niektorý štýl, napr. iba na hovorový alebo
iba na odborný štýl. Z jednotlivých druhov zámen sa najviac obohacujú
neurčité zámená. Súvisí to s tým, že neurčité zámená svojimi predponami
a príponami vyjadrujú aj lexikálne (nezámenné) významy a že neurčitosť sa
v jazyku vyjadruje aj inakšie ako zámenami.
313