Slovenská akadémia vied - SAV

množného čísla, vyjmúc pluráliá tantum typu Karpaty; ale v esejistických
prejavoch sú aj plurálové tvary typu (dve) Slovenská.
Ľudovo zafarbeným hovorovým prostriedkom je tzv. plurál úcty, t. j.
používanie zámenných a slovesných tvarov 3. os. pi. o jednej osobe: mama
(oni) hovoria, otec (oni) hovorili .. .
Aj v oblasti gramatických slov badať štýlové rozdiely. Napríklad spojka
lebo je základná a najrozšírenejšia podraďovaoia príčinná spojka, len v rámci
odborného štýlu je s ňou v rovnováhe spojka pretože. Ale spájací výraz skladajúci
sa z generálneho opytovacieho zámena So a príslušného tvaru osobného
zámena 3. osoby — napr. 60 ju = ktorú, čo mu = ktorému, čo o nich = o ktorých
— je výrazne hovorový, kým spájacie výrazy typu v dôsledku čoho sú
zasa prostriedkom odborného vyjadrovania.
Slovenská morfológia je v porovnaní s najbližšími jazykmi jednoduchá
a má malý počet dvojtvarov; preto poskytuje málo materiálu na prípadné
štylistické rozlíšenie morfologických prostriedkov. To však nie je nijaký
nedostatok, lebo diferenciácia morfologických prostriedkov ani v iných jazykoch
nie je častá.
Slovné druhy
Slovné druhy (partes orationis, časti reči) sú komplexné lexikálno-gramatické
triedy slov vyznačujúce sa istými pozitívnymi lexikálnymi, morfologickými
a syntaktickými vlastnosťami. Slovné druhy sú teda najširšie jazykové triedy
majúce zástoj v lexike i v gramatike jazyka. Keďže však ide o skupiny
slov — o slovné druhy, základným delidlom sú lexikálne vlastnosti slov.
Slovná zásoba slovenčiny sa rozčleňuje na desať slovných druhov: 1. podstatné
mená, substantiva, 2. prídavné mená, adjektíva, 3. příslovky, adverbiá,
4. slovesá, verbá, 5. číslovky, numeráliá, 6. zámená, pronominá, 7. predložky
prepozície, 8. spojky, konjunkcie, 9. častice, partikuly, 10. citoslovcia, interjekoie.
Slovné druhy nestoja na jednej rovine, lebo sa nevyôleňujú z celkovej slovnej
zásoby podľa jediného kritéria.
Základom slovných druhov je ich lexikálna stránka, t. j. všeobecný lexikálny
význam slovného druhu. Z tohto hľadiska sa slovná zásoba ako súhrn pomenovacích
prostriedkov rozčleňuje na päť rovín: 1. rovina základných kvalitatívnych
pomenovaní (= podstatné mená, prídavné mená, příslovky, slovesá),
2. rovina základných kvantitatívnych pomenovaní (= číslovky), 3. rovina
deiktických pomenovaní (= zámená), 4. rovina gramatických výrazov (= predložky,
spojky, častice) a 5. rovina nediferencovaných lexikálnogramatických
prvkov (= citoslovcia).
27