Slovenská akadémia vied - SAV

Zámená s týmto významom zosilňujú expresívnosť nadávok. Obyčajne
stoja za nadradeným substantívom.
„Sopliak kadejaký," reve Hugo. (BABč) — Zadrhni sa s nimi, ty pľuhák
(HEČKO)
kadejaký.
Zámená kadekto, ledakto sa v tomto význame substantivizujú (stávajú sa
sémantickými substantívami s významom „niktoš, ledačina").
U nás ale dosial často hocijaký kadekto sa proti svojim a pracovníkom našim najčinnejším
vypína, (šTúR) — Ale idem s mm, s týmto kadektom. (BáZUS) — Trebárs som
ledakto, nechcem ledakoho, zamknem slamkou dvere, nepustím nikoho, (ľUD. PD3SEN) —
A to ti načo bude také ledačo? (TIMBAVA) — Tá si ťa inakšie uctí ako to ledačo. (TAJOVSKý)
Zámená s morfémami málo-, zriedka-, sotva-
Zámená s morfémami málo-, zriedka-, sotva- vyjadrujú neurčitosť s odtienkom
minimálneho až nulového množstva: málokto = len málo niekto; zriedkakto
= len zriedka niekto; sotvakto = takmer nikto, ťažko niekto. Nespájajú sa
so základmi aký, ako, koľko.
Ale Evu Hlavajovú málokto poľutoval. (UBBAN) — Ju vôbec máločo zmýlilo.
(TIMRAVA) — Bogdanovce boli máločo menšia dedina ako Ploské, (JESENSKý) — To ešte
máloktorý z nás videl, (TOMAščíK) — Málokde bolo badať skrytú polianku, (šVANTNER) —
Málokedy v živote mu bolo tak smutno ako teraz, (JéGé)
Zriedkakedy a zriedkakto prišiel k nej posedieť, (UBBAN) — Poštové úrady boli
zriedkakde. (BODIOKý) — Zriedkaktorá dáma vyšíva krajšie, (JESENSKá)
Sotvakde a sotvakedy tak očakávali hosťa, (JANčOVá) — Ale išlo o zmenu takú malú,
že sotva kto si ju všimol, (ZúBEK) — Sotvaktorý z nich poznal chrchliaka, (CHROBáK)
Zámená so základmi ktovie, neviem, nevedno, bohvie, čert vie ... v prvej
časti
Všetky tieto zámená majú v prvej časti základ so záporom (aspoň sémantickým)
slovesa vedieť. Vyjadrujú neurčitosť, pochybovanie (ktovie) až úplnú
neistotu (neviem, nevedno), citové zdôraznenú (bohvie, čert vie ...):
ktovie čo/ktoviečo = čosi, ťažko vedieť So; nikto nevie, čo; nevedno, Čo, všeličo;
neviem čo/neviemčo = ani sám neviem, So; ani sami nevieme, čo; nevedno,
čo = (vôbec) sa nevie, čo, bohvie čo/bohviečo — ani (sám) boh nevie, čo; čert
vie So = ani (sám) čert nevie, čo ...
Obidve časti sa píšu gpom pri zámenách s prvou časťou bohvie-, niekedy
i š "prvou časťou ktovie-, keď k významu neurčitosti zreteľne pristupuje záporné
citové hodnotenie," aleboTčěcTsa predložka Łladie už pred prvú časť.
Ono aj tá učenosť nie je bohviečo, (HEčKO) — Neboli v nich bohvieaké senzácie a objavy.
(KARVAš) — A ešte sa tvária, akoby ho s tým boli bohvieako poctili, (CHROBáK) — A jemu
sa dnes nechce ani bohvieako jesť. (HEčKO) — Mädlí si dlane, akoby bol spravil bohvieaký
obchod, (CHROBáK)
299