Slovenská akadémia vied - SAV

Zvratné sa, si obyčajne zostáva pri obidvoch (všetkých) slovesách:
1. keď sú rozvité (predmetom, príslovkovým určením), a tým od seba
vzdialené:
Podakoval sa mu za lásku a poberal sa domov, (KUKUčíN) — Za dvorom otváral sa
daleký výhľad do poľa snehom zaneseného a končil sa na samom okraji horizontu reťazou
hôr.
(KUKUčíN)
2. keď treba naznačiť väčšiu intenzitu deja:
Sama jediná Elenka naša zvŕta sa a vykrúca sa. (SLáDKOVIč)
3. ak pri jednom slovese je zvratné sa a pri druhom si:
Akoby sa chystal doviesť si do domu mladú nevestu, (CHROBáK) — Nechcelo sa mu
vytkýnať si členky po hrbolatej a prachom zapadnutej poľnej ceste, (MORIO)
b) Pri slovesných podstatných menách sa zvratné sa, si spravidla vypúšťa:
potenie (potiť sa), predstavovanie (predstavovať si, sa). Nevypúšťa sa však
vtedy, keď ho treba pre zretelnosť.
Za celý čas ich manželstva nezblížili sa k sebe tak ako v tomto vzájomnom ocenení sa.
(PODJAVORINSKá) — Po nich sa zjavil mladý lekár dr. Paldán, ktorý si už na chodbe pri
zvítaní sa vymenil niekoľko významných pohľadov s Petrovou sestričkou Evou. (PLáVKA)
Privlastňovacie zvratné zámeno
Privlastňovacie zvratné zámeno svoj privlastňuje hociktorej gramatickej
osobe, ak je príslušná osoba subjektom deja. V týchto podmienkach má platnosť
všetkých přivlastňovacích osobných zámen, najčastejšie zámen tretej
osoby. Osobné privlastňovacie zámená sa tu uplatňujú len výnimočne, napr.
pri dôraze (odmietaní):
Nechajte si vaSe uctenie, (TAJOVSKý)
Skloňovanie zámena svoj
muž.
N. svoj
G.
D.
A. živ. svojho
L.
I.
neživ. svoj
Jednotné číslo
• stred.
svoje
svojho
svojmu
svoje
(o) svojom
svojím
(oj
žen.
svoja
svojej
svojej
svoju
1 svojej
svojou
253