Slovenská akadémia vied - SAV

3. Autorská prvá osoba plurálu.
Pri autorskej prvej osobe pl. rozoznávame také prípady, keď autor prehovoru
robí skutočného alebo predpokladaného adresáta prehovoru spoluúčastníkom
deja, zážitku, pozorovania, premýšľania (zainteresúva ho do veci a problematiky),
a prípady, keď podmetom vety je sám autor. Podľa toho rozlišujeme
dva druhy používania tvaru prvej os. pl.
a) Podmet vety zahŕňa autora prehovoru i adresáta.
Miško Jahoda, ked mu pozrieme na šaty, oblečený je chudobne, ale čistota vľúdne
usmieva sa z neho. (KUKUčíN) — Ako vidno, pani Bafiková celkom zabudla, že sa vlastne
k äevkyni bola vybrala. Zaželajme jej do zajtrajška dobrý odpočinok. Zaslúžila ho. Tak.
A teraz pozrime, čo sa s tou Malinovou stalo, (JESENSKý) — Predstavme si ,,vedca",
ktorý je objektívny idealista. (PILKORN)
Pri takomto používaní tvaru prvej osoby pl. akoby sa autorova reč uskutočňovala
v podmienkach dialógu. Autor koncipuje svoj prehovor tak, že prihliada
na skutočného alebo predpokladaného adresáta, vmýšľa sa do jeho postavenia
a rešpektuje ho. Rozprávanie má uznanlivý, ľudsky prívetivý tón. V používaní
prvej os. pl. sú medzi spisovateľmi, autormi odborných i popularizačných diel
a rečníkmi značné rozdiely. V popularizujúcich prácach a v ústnych prejavoch
je používanie zainteresúvajúcej prvej osoby pl. časté a priamo sa vyžaduje.
b) Vlastná autorská prvá osoba plurálu — plurál skromnosti.
Jano kúpil junce, o ktorých sme už tolko pohovorili, (KUKUčíN) — A vtedy mi začal
rozprávať príhodu, ktorej sme dali názov Šibeničné pole. (ONDREJOV) — Mnohé problémy,
ktorými sa v tejto práci zaoberáme, nebudú nejednómu slovenskému čitateľovi neznáme,
i ked nesledoval cudziu literatúru, (J. HRUšOVSKý) — V prvej časti našej práeo sme sa
snažili názorne ukázať, v öom spočíva podstata tzv. dopravného problému, a pokúsili
sme sa dokázať, že s týmto problémom sa nemožno stretnúť v hospodárskej a tochnickej
praxi velmi často, (KOTZIG)
V takýchto prípadoch podmetom vety je sám autor, no zo skromnosti sa
vo svojom konaní, myslení a jeho výsledkoch zaraďuje do fiktívneho kolektívu.
Veľa ráz medzi obidvoma druhmi autorskej prvej os. pl. je plynulý prechod.
Ba niekedy môže mať takéto použitie 1. os. pl. aj ráz všeobecnej platnosti.
Napr.: Vidíme, že oko je nespoľahlivý zpravodaj: robí ľahko z muchy vola
a z vola komára, (KUKUčíN)
4. Všeobecná prvá osoba plurálu.
Ako gramatický podmet vety sa pri všeobecnej prvej osobe plurálu môže
doplniť každý, nikto, nikto z nás alebo všetci -f- tvar 3. os. sg. alebo pl. Všeobecná
prvá osoba pl. sa používa najmä v prísloviach a podľa nich koncipovaných
výrokoch všeobecnej platnosti, potvrdených skúsenosťou. Všeobecná
platnosť deja sa niekedy vzťahuje iba na príslušný kolektív ľudí rovnakého
veku, povolania, záujmu a pod.
506