Slovenská akadémia vied - SAV

Svitok — Svitka, Dudok — Dudka, Smálok — Smálka, Pastorok — Pastorka.
V jednoslabičných menách sa nikdy nevynechávajú samohlásky e, o; napr.:
Švec — Sveca (ale všeobecné podstatné meno sa skloňuje ševca, ševcovi atd'.;
p. str. 76), Grec — Greca, Kmec — Kmeca, Grek — Greka, Blok — Bloka.
Samohláska e však obyčajne nevypadá, ak sa živo nepociťuje súvislosť
priezviska s nejakým všeobecným podstatným menom; napr.: Kerec — Kereca,
Perec — Pereca, Regec — Regeca, Hudek — Hudeka, Furdek — Fur deka,
Rendek — Rendeka, Kondek — Kondeka, Stdek — Suleka, Málek — Máleka,
Melek — Mekka, Kolek — Kolekci, Mikek — Mikeka, Fušek — Fuseka,
Kusek — Ktiseka, Sudek — Sudeka, Trunek — Truneka, Židek — Žideka.,
Bezek — Bezeka. Takto to býva najmä pri priezviskách písaných cudzím
pravopisom; napr.: Kubitschek — Kubitscheka, Jellinek — Jellineka (ale
Kubíček — KubíSka. Jelínek — Jelínka).
Vždy sa zachováva e:
v priezviskách na -Sek s predchádzajúcou spoluhláskou; napr.: Stanček —
Stančeka, KalmanČek — Kalmančeka, Ďurček — Ďurčeka, Janček — Jančeka,
Hólček — Holčeka, Tomček — Tomčeka, Turček — Turčeka, Marček — Marčeka,
Baranček — Barančeka, Chovaniek — Chovančeka, Cvinček — Cvinčeka,
Martinček — Martinčeka, Matejček — Matejčeka, Ondrejček — Ondrejčeka,
Surovček — Surovčeka, Uharček — Uharčeka, Urbanček — Urbančeka, Benček —
Benčeka, Čepček — Cepčeka, Ferček — Ferčeka, Holček — Holčeka, Jurček —
Jurčeka, Mravček — Mravčeka, Netnček — Nemčeka, Sevček — SevČeka,
Stevček — Stevčeka, Tomček — Tomčeka, Vanček — Vančeka, Vojček — Vojčeka>
Vrabček — Vrabčeka, Repček — Repčeka, Palček — Palčeka, Rajček — Rajčeka;
v priezviskách na -štek; napr.: Kostek — Košteka, Okleštek — Oklešteka,
Peniaštek — Peniašteka, Valáštek — Valášteka, Meštek — Mešteka, Pištek —
PiŠteka.
Samohláska o sa zachováva v priezviskách na -čok a predchádzajúcou
spoluhláskou; napr.: Končok — Končoka, Bravčok — Bravčoka, Marčok —.
Marčoka, Kopčok — Kopčoka, Urbančok — Urbančoka, Repčok — Repčoka.
Samohláska o však vypadáva v priezvisku Pietor: G. sg. Pietra.
V cudzích priezviskách na -er, -el samohláska e sa v slovenčine zvyčajne
zachováva; napr.: Herder — Herdera, Bürger — Burgera, Zechenter — Zechentera,
Fischer — Fischera, Stieber — Stiebera, Cromwell — Cromwella, Nobel —
Nobela, Pardel — Pardela, Eifel — Eifela, Sorel — Sorela. Samohláska e sa
môže vynechať len v dávnejšie zdomácněných alebo takto zaužívaných nemeckých
priezviskách, a preto sú tu dublety: Schneider — Schneidra]Schneidera,
Wolker — Wolkra/Wolkera, Rieger — Riegra/Riegera, Nágel — Nágla]Nágela,
Kúgel — Kúgla/Kúgela, Mendel — Mendla]Mendela, Czambel —Czambla]Czambela,
Haeckel — HaecklajHaeckela, Hegel — HeglajHegela. Ale v rodných
77