Slovenská akadémia vied - SAV

) sekundárne, napr.: širokoplecí, bezpľúci; bicí, krycí, žací, visací, skladací,
padací, obrábací, sedací, sklápací, počítací, písací, hojdací, pletací, zakladací,
naťahovací, rozmetávači, terajší, vtedajší, tunajší, tamojší, včerajší, predvčerajší,
zajtrajší, pozajtrajší, poludňajší, raňajší, stredajší, sobotňajší, nedeľňajší, vedľajší,
domáci, domajší (arch.);
c) sekundárne prídavné mená utvorené príponou -ací od všeobecných podstatných
mien zvierat, napr.: blšací, mušací, myšací, žabací, rybací, mačací,
husací, kurací, lišací, srňací, teľací, a od osobného podstatného mena knieža —
kniežací;
2. tvary druhého a tretieho stupňa prídavných mien, napr.: (naj)menší,
(naj)dlhší, (naj)červenŠí, (naj)tmavší, (naj)užší, (naj)horší, (najjhorkejší,
(naj)vzácnejší, (naj)známejší, (naj)dôležitejší, (naj)súcejší, (naj)osamelejšl,
(naj)pravidelnejší, (naj )čistejší, (naj)okresanejší, (naj )žiadanejši, (naj)-
súkromnejšl, (naj)vlastnejší, (naj)cudzejší, (naj)prvší, (naj)skorší;
3. podstatné mená, ktoré vznikli substantivizáciou prídavných mien:
a) všeobecné mená, napr.: domáci (= majiteľ bytu vo vzťahu k podnájomníkovi),
domáca, budúci, budúca (jej budúci, jeho budúca), starejší, pracujúci,
cestujúci, príchodzí, veriaci;
b) vlastné osobné mená, napr.: Krajci, Starší, Lepší, Menší, Staršia, Lepšia,
Menšia; sem patria aj české mená ako Dolejší, Hořejší;
c) vlastné zemepisné mená, napr.: Revúca, Svinie, Jesenie;
4. opytovacie privlastňovacie a neurčité privlastňovacie zámená čí — čia —
čie; nieSí, dačí, voľačí, čísi, hocičí, ničí;
5. radové číslovky: tretí, tisíci;
6. činné príčastie prítomné a činné príčastie minulé, napr.: ženúci, lejúci,
píšuci, vládnuci, prosiaci, letiaci, ženiaci sa, mysliaci si, bojaci sa, stojaci;
chytivší, přeběhnuvší, odtavší, zavolavší, zasiavší, naliavší, vrátivší sa, spoľahnuvší
sa, zaumienivší si, loknuvší si.
Pádové prípony sa v rámci vzoru cudzí skracujú podľa rytmického zákona
(okrem činného príčastia minulého), napr.: rýdzi — rýdzeho — rýdzemu —
rýdzim — rýdza — rýdzu — rýdze — rýdzich — rýdzim — rýdzimi, súci, dúži,
rúči, svieži, domáci.
Pádové prípony činného príčastia prítomného sú vždy krátke, napr.:
boliaci, sediaci, variaci, bojaci sa, stojaci, volajúci, kupujúci. Naproti tomu
pádové prípony činného príčastia minulého sú vždy dlhé, napr.: zaviavší,
prekliavší, usmiavší sa, zohriavší sa, naliavší, zachytivší.
1. V L. sg. mužského rodu je pádová prípona -om: tunajšom, zajtrajšom, lepšom, stojacom,
vóľačom, treťom, nie ,,-iom" („tunajšiom", „volačiom"). — V. I. sg. ženského rodu je
prípona -OM: lepšou, väčšou, dačou, zavolavšou, nie ,,-iou" („lepšiou", „dačiou", „zavolavšiou").
2. V staršom spisovnom úze bolo prídavných mien mäkkého zakončenia viacej; po-
226