Slovenská akadémia vied - SAV

antmi -áva-/-iava-, -ava-, -ieva- a príponou -úva-. Prípona dodáva slovesu príznak
opakovanosti deja, pričom sa sloveso z vidovej stránky nemení; ostáva
nedokonavým. Frekventatíva sú teda jedným spôsobom priebehu slovesného
deja imperfektív.
Frekventatíva odvodené od jednoduchých (primárnych) imperfektív, napr.:
kuf — kúvať, písať — písavat, hrať — hrávať, mat — mávať, liať — lievat, hľadať
— hľadávat, volať — volávať, smiať sa — smiavať sa, lietať -r- lietavať,
znášať — znášavat, držať — držiavať, chodiť — chodievať, nosiť — nosievať, vodiť
— vodievat, čistiť — čistievat, belieť— believat, tancovať—tancúvať (zriedkavejšie
tancovávať), nocovať—nocúvat, k u p o v a ť — k u p ú v a t , usporadovať — usporadúvať.
Frekventatíva odvodené od sekundárnych imperfektív, napr.: prichádzať —
prichádzavať, zaobchádzať — zaobchádzavat, donášať — donášavat, zarábať — zarábavať,
zbíjať — zbíjavat, naberať — naberávat, premietať — premietavat,
narábať — narábavať, zvárať — zváravať, vyšívať — vyšívavat, prelievať — prelievavat,
nadávať — nadávavať, prechádzať sa — prechádzavat sa, vypisovať —
vypisúvat, vyhadzovať — vyhadzávať, prečiarkovat —- prečiarkúvať, odběhovat —
odbehúvať.
Expresívne postavenie má zdrobňovacia (v ľudovej reči aj zdvorilostná) prípona
•k-, -ka-, -ika-j-inka-. Sloveso, ktoré je ňou odvodené, zachováva si vid východiskového
slovesa, napr.: spievkat, robkat, pla,čkat, jedzkat, stojkatlstojikat, chodikat, spinkat (nedok.);
sadkat, nazbierkat (dok.) — Koreň tvaru tohto slovesného spôsobu má veľmi často takú
podobu, aká je v imperatíve, alebo aspoň badať v ňom jeho vplyv.
Ach, čože mi robkáte, deti moje, čo? (čAJAK) — Jedzkaj, spinkaj (dieťaťu alebo v expresívnej
reči). — Koľko nám tu ide čeľade, koľko národa! Posadkajte si, mládež moja.
(TIMBAVA) — Nechže Si sadkajú, noch, pán brat! (KUBáNI)
Kritériá vidovej príslušnosti
Z faktu, že dokonavý dej neplynie po časovej súradnici, ale že sa s ňou len
v istom bode, a to momentom svojho ohraničenia (zavŕšenia, resp. nástupu)
alebo celkovej realizácie stretáva, vyplýva futurálny význam tvarov prézenta
dokonavých slovies. Uzavretý, vymedzený alebo momentný dej, ktorý pomenúvajú
dokonavé slovesá, môže byť len alebo už uskutočnený alebo ešte neuskutočnený
(tretej možnosti niet). Preto dokonavé deje možno vyjadriť
len v dvoch časových stupňoch: majú len préteritálny tvar, ktorý vyjadruje,
že príslušný dej sa uskutočnil, uzavrel (zavŕšil, resp. nastúpil) — a prézentný
tvar, ktorý vyjadruje, že sa príslušný dej ešte neuskutočnil, neuzavrel (neohraničil),
napr.: hodil som, hodím; napísal, napíše; porozdával, porozdáva;
•ostala, ostane.
Tento gramatický dôsledok významu dokonavých slovies je zároveň jedným
420