Slovenská akadémia vied - SAV

menách na -er sa samohláska e vynecháva: Peter — Petra, Alexander —
Alexandra, Demeter — Demetra.
V jednotlivých prípadoch môže dochádzať ku kolísaniu medzi vynecháváním
alebo ponechávaním samohlások e, o. Býva to pri menách, pri ktorých kolíše
vedomie o súvislosti s nejakým všeobecným podstatným menom alebo iným
vlastným menom; napr.: Jelenek — Jelenka] J eUneka, Baranek — Baranka]
Baraneka. Takto sa v niektorých prípadoch utvára osobný úzus pri skloňovaní
priezviska; napr.: Gerec — Qerca (chápanie slova Gerec ako derivátu rodného
mena Gero) alebo Gereca (ak sa nepociťuje takáto súvislosť), Ďurec — Ďurcaj
Ďureca, Ferec — Ferca/Fereca, Janec — Janca/Janeca, Hudec — Hudca]Hudeca.
Bobok — Bobka/Boboka.
V niektorých slovách na -čík s predchádzajúcou samohláskou sa môže
vynechávať aj samohláska -i-; napr.: chrobáčik — chrobáčika]chrobáčka, chudáčik
— chudáčika]chudáSka, jedináčik — jedináčika]jedináčka, máčik —
máčika]máčka, miláčik — miláčika]miláčka, nováčik — nováčika]nováČka, panáčik
— panáčika]panáčka, sváčik — sváčikafsváčka, synáčik — synáčika]synáčka,
vtáčik — vtáčikajvtáSka, kozáSik — kozáčika/kozáčka, zajačik — zaja6ika]zajačka
(ale len kováčik — kováčika). Tvary s nepozmeneným kmeňom vtáčika, panáčika,
synáčika a pod. sú obvyklejšie, tvary bez i sú zriedkavejšie.
V srbochorvátskych priezviskách na -ac sa vynecháva samohláska -a-
(v srbochorvátčine prípona -ac zodpovedá našej prípone -ec), ak sa živo uvedomuje
súvislosť s paralelnými slovenskými priezviskami na -ec; napr.: Berac —
Berca (slov. Berec — Berca), Vrchovac — Vrchovca (Vrchovec — Vrchovca).
Slovo fako má v G. a A. sg. aj príponu -u podľa vzoru hrdina: faku. Rovnako
aj niektoré domáce priezviská na -o sa v G. a A. sg. skloňujú podľa vzoru chlap
alebo podľa vzoru hrdina; napr.: Krasko — Kraska/Krásku, Krno — Krna]
Krnu, Stano — Stana]Stanu, Sebo — Seba]Sebu, Fraňo — FraňajFraňu,
Miko — Mika]Miku, Marko — Marka/Marku, Turzo — TurzafTurzu, Chalmo
— ChalmajChalmu.
V D. a L. sg. popri zvyčajnej prípone -ovi majú niektoré substantiva aj
príponu -u. Sú to slová človek, pán, čert, diabol, vlk, pes, boh, otec, syn, duch,
Pri substantíve človek sa používa v D. a L. sg. prípona -ovi alebo -u: vynikajúcemu
človekovi — človeku, o vynikajúcom človekovi — človeku. Vo význame
„každý, niekto, ktokoľvek, pri zápore nikto" je prípona -u:
Človeku by sa to ani nechcelo veriť, (MINáč) — Divno, až človeku rozum nad tým
zastane, (ZáTUBECKý)
Tvar človeku býva vždy aj vtedy, keď stojí za iným tvarom substantiva
Slovek (bezprostredne alebo po predložke):
78