Slovenská akadémia vied - SAV

ádio — rádiu, Tókio — Tókiu, embryo — embryu, duo — duu, ganglion —
gangliu, múzeum — múzeu, indivíduum — individuu, rezíduum — reziduu.
Pádovú príponu -i má v L. sg. slovo vnútro (vo význame „vnútorná časť"):
vo vnútri. V hovorovom štýle sa slovo vnútro používa ako pomenovanie pre
Ministerstvo vnútra (predtým aj Povereníctvo vnútra); v takomto prípade je
v L. sg. prípona -e: pracuje na vnútre, na vnútre sú prijímacie dni v utorok
a štvrtok a pod. Táto prípona je aj pri slove nebo.
V N. pi. majú niektoré cudzie pomnožné podstatné mená tvary s krátkym
koncovým -a: regesta, nomina, verba, pronomina, analékta, prolegomena.
Slovo oko, ucho majú v pôvodnom význame „orgán zraku a sluchu" N. pi.
oči, uši, G. očí, uší, D. očiam, ušiam, L. očiach, ušiach, I. očami, ušami. V prenesenom
význame majú tieto slová v pi. skloňovanie oká, uchá, ôk, úch, ókám,
uchám, ókách, uchách, okami, uchami: oká na polievke (na sieti), mastné oká,
morské oká, magické oká, volské oká; uchá na hmcoch, klásť (zakladať) oká,
chytať zver do ôk. Pravidelne podľa vzoru mesto sa vždy skloňuje slovo zaucho:
zauchá, zaúch, zauchám atď.
V G. pi. popri tvaroch očí, uší sa používajú tvary oSú, ušú v ustálených
spojeniach a v prísloviach. Napr.: zahľadieť sa do oSú (očí), príde (prišlo) mu
z očí (očú), dostat z očú (očí); zíde z očú, zíde z mysli; luhat do očí (očú).
Slovo nebo má v pi. popri tvaroch s dlhým á aj tvary s dvojhláskou -ia:
N. A. nebesáj-ia (G. nebies), D. nébesámj-iam, L. nebesáchj-iach (I. nébesami).
V G. pi. sú tvary: 1. s nulovou pádovou príponou a so zdĺžením poslednej
kmeňovej slabiky (pokiaľ nie je dlhá) alebo s nulovou pádovou príponou
a s vkladnou samohláskou, 2. s pádovou príponou -í.
1. V tvaroch s nulovou pádovou príponou a so zdĺžením poslednej kmeňovej
slabiky sa samohlásky a, i (y), u a slabičné spoluhlásky r, l predlžujú na
á, í (ý), ú, ŕ, í a, samohlásky ä, e, o na dvojhlásky ia, ie, ô.
Takto sa tvorí G. pi. ponajprv pri slovách, ktoré majú na konci kmeňa jednu
spoluhlásku; napr.: lano — lán, dynamo — dynám, kladivo — kladív, lyko — lýk,
pečivo — pečív, kopyto — kopýt, koryto — korýt, kompozitum — kompozit,
hypokoristikon — hypokoristlk, brdo — bŕd, zrno — zŕn, klbo — ktb, jablko —
jabĺk, hovädo — hoviad, mäso — mias, teleso — telies, semeno — semien,
lono — lôn.
Zo slov so spoluhláskovou skupinou na konci kmeňa sa takto tvorí G. pi. 1.
v slovách, ktorých kmeň sa končí na šumovú spoluhlásku a spoluhlásková
skupina nie je rozdelená morfematickým švíkom; napr.: cesto — ciest, mesto —•
miest, hniezdo — hniezd, gusto — gúst, margo — mórg, manko — mánk, salto —
sált, saldo — sáld, tango — táng, komando — kománd, skripta — skript,
embargo — embárg, abstraktum — abstrakt, memorandum — memorand,
115