Slovenská akadémia vied - SAV

Švihnem valaškou, a milý sokol, sokolík v svojej krvi zamokol. (SLáDKOVIč) — V svetle
kahanca som zazrel nad sebou sklonenú, skoro ešte detskú dievčenskú hlávku, (ZúBEK) —
Katastrofa na Spálenej ulici rozrástla sa v svetový problém, (UBBAN)
Predložka v sa vokalizuje menej často ako predložky *, z. Niektoré spojenia
s ňou majú iba nevokalizovanú predložku, napr. tvarmi v tvár, v tvaroch, v tvojom,
v tvŕdzi.
Zisťoval, že je slabý tvárou v tvár tomuto času skúšky,
(MINáč)
5. Predložka k sa vokalizuje najčastejšie zo všetkých. TJ autorov zo stredného
a východného Slovenska a v umeleckom štýle vôbec sa používa podoba
ku takmer bez obmedzenia.
I pýrnica s ostrými okrajmi dostane sa znovu ku cti. (CHROBáK) — Mariška sa nedá
prirovnať ku Dikovským. (JESENSKý) — Kameno a skálie vyorávajú spolu so zemiakmi
v pomere jedna ku jednej, (ZELINOVá)
6. Vokalizované predložky stoja ešte v jednotlivých prípadoch bez ohľadu
na spoluhlásky, ktorými sa začína nasledujúce slovo: zo dňa na deň, so dňom,
zo dvora (popri z dvora), zo dvier (popri z dvier), vo dne, vo sne (popri v sne), vo
snách, vo tme (popri v tme).
Noc sa zleje so dhom. (šVANTNEB) -— Obchod sa horšil zo dňa na doň. (ZGUBIšKA) —
[Gazdiná] lon zo drier zavolá Zuzc: „Ostaň zdravá!" (TIMBAVA) — Panna Klára vo dne
šije, v noci pára. (POREKADLO) — Naháňal by som vás vo dne, v noci. (LAZABOVá) — V priepasti,
vo tme, kde väzel, zjavilo sa nové svetlo, (UBBAN) — Stefko nemyslel ani vo sne
na majetky, (TAJOVSKý) — A noskôr sa stalo to, čo som ani vo snách nečakala, (BEDNáB)
V tvaroch cezeň, nadeň, podeň, predeň, popodeň, ponadeň, popředen nejde
o vokalizáciu predložky. Samohláska -e- tu plní úlohu spájacieho vokálu.
Spoluhláska d sa pred týmto e nemäkčí.
Prešiel k oknu a hľadel cezefi. (HOBáK) - - Videl ako čatár Hóna zdvíhal na obranu lakeť,
lož rýľ prešvihol ponadofi. (URBAN) — Iné podliezali popodeň. (KUKUčíN) — Dušan stojí na
okraji, nakláňa sa nadrä. (ZVáN) — Ohoč zjavil sa, hľa, v rozbřesku svetla colý, a zas ho
niet, popolavá opona spustila sa predeň. (KBčMEBY) — Svoj batôžtek vyloží Hí na vysokú
medzu, posadne- si podeň a tak ho zodvihne, (RáZUS)
Jednotlivé predložky
Prvotné predložky
bez
Spája sa s (í. a označuje neprítomnosť, chýbanie, nedostatok niečoho. Je
protikladom predložky s. Vo viacnásobných substantívnych výrazoch, najmä
dvojčlenných pripája ostatný (druhý) člen: otec bez matky.
633