Slovenská akadémia vied - SAV

prepáčiť nepozornosť, želat si pokoj; sem patria aj neurčitky vidieť, počuť, cítiť
v jednočlennej vete a obsahová příslovka vidno.
Niektoré z týchto slovies môžu mať len zámenný objekt: nespomenul som si
t o/na to, mohol sa to dovtípit, asi sa niečo domnieva, kto by sa to bol nazdal, neopovM
sa to, pýtaj sa niečo.
Kvalifikujúci akuzativ pleonasticky opakuje význam slovesa, pričom
tento význam špecifikuje, a to buď sám alebo pripojeným prívlastkom, ktorý
vyjadruje vlastnosfi alebo mieru deja. Býva po slovesách reči alebo niektorých
iných činností:
povedať ostrejšie slovo, povedať vzletnú reč, prednášať veršíky, spievať šláger,
čítať zprávu, slabikovať vetu, rozprávať peknú rozprávku, pískať vojenský pochod,
ukazovať somárske uši, hra t novú hru, plávať prsia, bežať dlhé trate; sem patrí
aj etymologická figúra s rozličnými slovesami: bojovať boj, biť boj, žiť život,
siiívať večný sen, dumať dum ku, tajiť tajomstvo ap.
Dopĺňaeí akuzativ stojí pri niektorých slovesách so všeobecným významom,
s ktorými tvorí obyčajne užšiu väzbu, spravidla frazeologickej povahy:
robiť hanbil, urobiť nábor, r%Lcnat prieskum, konať prehliadku, činiť neprávosť,
spraviť odhad, vyvinúť úsilie, podniknúť zákrok, klásť dôraz, rozvinúť
útok, zachovávať poriadok, uskutočniť výlet, pestovať šport, viest výchovu,
javiť nechuť, prehodiť slovo-dve; patria sem ďalej i frazeologické spojenia s preneseným
významom, ako spraviť dieru do sveta, vyliať svoj hnev, prežierai
slzy, prelievať krv, zaplatiť krvavú daň, kuť plány, stratiť hlavu, lámať si hlavu,
trieť biedu.
Obyčajne možno väzbu nahradiť jednoduchým slovesom: robiť krik — kričať,
pestovať šport — športovať.
Typická je obsahová väzba pri slovese mať, keď nejde o vlastníctvo v úzkom
zmysle:
mat prácu, vyučovanie, zamestnanie, svadbu, dovolenku, čas, naťahovačky
s niekým, známosť, právo, pravdu, povinnosť, úspech, šťastie, starosti, radosť,
rozhľad, zmysel pre niečo, dôveru k niekomu, vrtochy, hlavu na niečo, vec na
pamäti, všetko na hlave, slovo na jazyku; mat niekoho rád, niekoho v láske, riaditeľa
v úcte, protivníka v hrsti, kamaráta na vojne, prácu dokončenú, list napísaný,
oči krvou podliate ap.
Etymologioky sem patrí i tzv. absolútny akuzativ vo funkcii doplnku:
A Katica počúva, zaslzenú tvár na jeho pleci, (KUKUčíN) — A z hôr a brál junač smelá,
šablu v pästi, vdol udrela, (CHALúPKA)
Sem treba zaradiť i akuzativ v spoločenských formuláoh:
Dobrý deň, pán asesor, (JEGE) — Dobrú noc! — Štastlivú cestu! — Dobré zdravie! —
Dobrú chuť!
Ďalej aj akuzativ vo frazeologický ustálených zvratoch s príslovkovým
významom spôsobu typu krok za krokom, kus po kuse, piad po piadi.
164