Slovenská akadémia vied - SAV

Treba odlišovať prípady, keď častica stojí na čele výpovede,
k celej vete, ale iba k jedinému
výrazu.
no nepatrí
Zvláště dnes by som rad hovoriť s ňou. (JESENSKý) — I do pažeráka by sa vrhol, len
aby dostal svoj dokument, (TATABKA) — Naozaj spomína akési ženské talenty, z ktorých
jeden je i medzi nami teraz, (TIMBAVA)
častice modifikujúce celú výpoveď stávajú aj vnútri výpovede. Vtedy sú
najčastejšie oddelené pauzami a fungujú
miesto nie je pevné.
ako vetné parentézy — vložky. Ich
Na to si, pravdu, nepomyslol. (LETZ) — Najosožnejšun tvorom na svete, hadam, jo
vôl, lebo sa dá aj po smrti zúžitkovať, (TATABKA) — To bude, voru, chytro po robote
(r. KBáľ) — Nepriečim sa, boheliľáťí, lebo toba neprekoná nik. (HVIEZDOSLAV) — Aj
na knihy, vraj, treba toľko groši ako na kúpenie dobrej dojnej kravy, (OABAJ)
Treba však odlíšiť častice patriace k jedinému výrazu, a pritom oddelené od
ostatnej výpovede pauzami, od častíc modifikujúcich celú výpoveď.
Ja upozornila som ho na našich pevcov, loho on o nich nevedel, tak ako, žiaľbohu,
mnohý syn slovenskej matere, (VANSOVá) — „S tou nemocnicou to myslíš vážne?" . ..
Bohužiaľ vážne, Veronka." (ZúBEK) — A pretože sme uspokojení, áno, rozdráždění dojmami,
nuž povstává potom z toho posudzovanie, ohováranie a konečne uj klebety.
(čAJAK) — Pavol Tarába prichodí z vidioka do Bratislavy a vidí v tom splnenie svojich
snov, ostatne, nie dost určitých, (A. MATUšKA)
Celkom bežné však je, že častica patriaca celej výpovedi sa z čela posunie do
stredu alebo na koniec výpovede
(čiarkami).
bez toho, že by bola izolovaná pauzami
Ľaľa, ido byť poludnie beztoho, (KUKUčíN) — öort aby vzal tento džarkovský život.
(TOMAščíK) — Odrazu totiž, ako vás tam uvidel, vstal spoza stola a rovno k vám.
(OHBOBáK) — Je vára ostatne k službám, (KABVAš) — Za toho by sa predsa nemohla
vydať, (LETZ)
3. častice môžu stáť aj ako samostattié výpovede — repliky. Vtedy sú spravidla
na úrovni významov áno —
nie.
„Rada?" zvolal Marcel prekvapene. „Isteže. Otoč jo statočný človek." (JEGé) — Hú
a či bývajú akési dušovnó omócio pred svadbou? Horký, (JESENSKý) — „Veď nabudúce
vytiahneš nos zas ty ... Dobre?" povedal štipľavo. (UBBAN) — iáuáď jo to tak dobro, ako
si vy predstavujete. Bezpochyby, (JILEMNICKý) — „Už Rú všetky?" „Aleba! Tri do neba
volajúco .. ." (HEčKO) — „Ty o tom pochybuješ?" — „Pravdaže." (KARVAš) — „Rozmýšľam!"
„Nuž?" (šVANTNEB) — Hm. Vy, slečna Viora, cheoto byť pri Ondrejovi.
Všakvcr? (KARVAš) — „Lon takéto krčahy vyrábate?" „Kdežeby. Alo tento je najobľúbenejší."
{šTíTNTOKý) — „Kristepano, ty si to vylomil?" „Kdežo! Bol už načatý."
(TAJOVSKý)
C. Intonácia častíc. Častice ako aktualizujúci prvok a často indikátory významových
centier výpovedí veľmi úzko súvisia aj s iutonáciou výpovede.
Častioe sú intonačné úzko späté s výrazom, ku ktorému patria. Tvoria s ním
intonačnú jednotku.
755