Slovenská akadémia vied - SAV

cení zmena'na podobu s rodovo silnou príponou: analýza, báza, téza; skepsa,
synagóga, synkopa, sfinga; akcia, diskusia, realccia; autorita, humanita, univerzita
ap. Pôvodný ženský rod i pri slabej rodovej prípone sa zachoval aj v niektorých
slovách francúzskeho pôvodu: esej. linaj, livrej, retuš, trofej: Boulogne,
Champagne, Provence. Adaptácia nastala v prípadoch adresa, aféra, aleja,
blúza, fasáda, Ičža, polonéza: anonsa. nuansa, delikatesa, seansa; beletria; Loira,
Maasa, Seina, Ženeva ap.
Feminínum je pravidlom pri pôvodných francúzskych maskulínach na -áž,
-éž, -íž: blamáž, ekvipáž, etáž, masáž, montáž, pasáž, tiráž, tonáž, vernisáž; manéž;
prestíž (slovo guráž má i mužskú dubletu s hovorovým zafarbením); sem
sa zaraďuje aj slovo fermež, ktoré je vo francúzštine feminínom. Pôsobila tu
pravdepodobne súvislosť so slovenskou príponou -ež (lúpež, mládež), ale
aj čeština a nemčina, ktoré pri preberaní sprostredkovali.
Pokiaľ si prevzaté slová uchovávajú ráz citátu, ostávajú nesklonné a sú
i pri zakončení, ktoré je v slovenčine typické pre iný rod, stredného rodu:
hendiadys, junktim, rekviem, vademekum; pele-méle, portefeuille; beta, boa a i.
Pri zdomácnění prejavujú niektoré z nich tendenciu skloňovať sa v zhode so
zakončením: ágens, reagens (maskulína). Pri zakončení pre slovenčinu netypickom
ostávajú cudzie slová i trvale nesklonné a v strednom rode: andante,
penále; imprimé, karé; skóre, soirée; dementi, etui, taxi; vádí; derby, rugby;
tabu; bijou; menu, milieu, niveau; Capri, Tahiti; Dillí; Baku, Honolulu; Calais,
Bordeaux.
Prirodzený rod
Jadro mužského a ženského rodu tvoria životné maskulína a feminína, ktoré
sú späté pomenovacími súvislosťami na základe prirodzeného rodu do jednej
významovej skupiny životných substantiv. Predovšetkým to platí pre osobné
názvy.
Mužské pomenovania slúžia vo väčšine prípadov nielen ako názvy mužských
osôb, ale i ako súhrnné pomenovania osôb bez rozlíšenia pohlavia: učiteľ,
t. j. tak učiteľ, ako aj učiteľka; učitelia = učitelia a učiteľky. Majú teda užší
aj širší význam, ktorý možno rozlíšiť len z kontextu. Ženské názvy majú v porovnaní
s mužskými len užší rodový význam: učiteľka = žena v učiteľskom povolaní,
učiteľky = ženy v učiteľskom povolaní.
Tento protiklad bezpríznakového mužského a príznakového ženského pomenovania
je pri prevažnej väčšine osobných názvov z rozličných okruhov:
predavač — predavačka, robotník — robotníčka, nájomník — nájomníčka,
lyžiar — lyžiarka, školák — školáčka, sudca — sudkyňa, huslista — huslistka,
tanečník — tanečnica, volič — volička, kmotor — kmotra, švagor — švagriná,
falošník — falošnica, cudzinec — cudzinka, černoch — černoška, dedinčan —
dedinčanka, číňan — Číňanka, Prešovčan — Prešovčanka.
135