Slovenská akadémia vied - SAV

nedobre, nedráho, neľahko, nemlado, nestriedma, neťažko; neveseh; neblízko,
neďaleko, nevysoko a i.
Pri stavových a modálnych příslovkách má zápor vetnú platnosť: nečudo,
nediv, neľúto, neškoda, nevidno, nežiáľ, nevedno; nehodno, nemožno, nenačim,
neslobodno, neradno, netreba.
Rekcia prísloviek
Gramatickú charakteristiku prísloviek dopĺňa ich rekcia. Kým gramatická
forma ukazuje vzťah prísloviek k nadradenému slovu, v rekcii je daný ich
vzťah k podradeným slovám alebo vetám. Formálne sa rekcia vyráža len na
podradenom člene.
Niektoré příslovky viažu prosté alebo předložkové pády:
blízko niečomu, podobne niečomu, primerane niečomu, verne niečomu; treba
niečo, škoda niečoho, vidno niečo.
Niekde sa podradený výraz neviaže len na příslovku, ale na celú konštrukciu:
byt ľúto niečóhojza niečím, je skoro na niečo, je privčas na niečo, je neskoro na
niečo, je ľahjco o niečo, je ťažko o niečo, je s ním zle, je s nim ľahšie, je tomu dávno.
A škoda jej, takej rodiny, (KUKUčíN) — XJž nám tvojej slzookej lutne v šťastí našom,
synak, netreba, (BúTUS) —Všetkým nám bolo ľúto za Ferkom, (FIGULI) —Ved ako blízko
bola pádu! (JEGé) — Celú zimu ich rozdávala deťom, ked bolo ťažko o ovocie, (MGUXI) —
Zdalo sa mi privčas na spoločenské radovánky v prírode, (JILEMNICKý)
Od rekcie treba odlišovať prípady, ked příslovka bližšie určuje predložku: hlboko pod
zemou,'vysoko nad hlavou, ďaleko za dedinou, priamo k vedúcemu, rovno do úst, priamo proti
vchodu, krátko pred slávnostou, dávno po svadbe, hned po návrate ap. A dalŠie prípady, kde
naopak předložkový výraz je bližším určením příslovky (bUako k mestu, daleko od domova)
alebo kde je tento výraz nepriamo adverbálny a Špecializuje okolnosť vyjadrenú příslovkou
(dolu pod schodmi, hore na streche, bokom ku skrmi, nízko k zemi, uprostred medzi krovím)
ap.
Osobitné sú prípady, ked pôvodná příslovka tvorí s predložkou zložený předložkový
výraz: súčasne s otvorením veľtrhu, súbežne s riekou, rovnobežne s trasou, paralelne s touto
akciou, solidárne s nimi, primerane k týmto požiadavkám, kolmo na rovinu, zarovno s chodníkom,
spolu so sestrou, vedno s nimi ap.
Boli tu dva predsednícke stoly, postavené na šírku a prikryté zeleným súknom, kolmo
na ne vyrovnaný dlhý rad stolíkov, (TATABKA)—A už boli zarovno s lokomotívou, (OáDBA)
Obsahové příslovky sa viažu s neurčitkom alebo s vedľajšou vetou obsahovou.
Zo stavových prísloviek majú túto väzbu tie, ktoré vyjadrujú hodnotenie.
Najtiaž sa zohriať, spotiť, hned bude lepšie, (KUKUčíN) — Ak sa stane taká premena,
lahko sa ti vrátiť, (KUKUčíN) — Ťažko sa bolo rozlúčiť, ťažko, (KUKUčíN) — Niekedy
vidno preletieť ponad teplicu krásneho zeleného, či beláskavého vtáka, (ONDBEJOV)
— Škoda, že mu mať neroztala- kutáčom hlavu, (TATABKA) — Bohvie, odkedy som ho
592