Slovenská akadémia vied - SAV

7, postov, ktoré si vybral, či ktoré mu vybrali, (A. MATUšKA) — Každá by nedbala vyzvedieť
tajomstvo iných, ale svoje chce ukryť v najtmavšom kútiku srdca, (KUKUčíN)
Popretím tretieho stupňa vlastnosti veci sa expresívne vyjadruje, že vec má
protikladnú vlastnosť (litotes).
Gróf Želinský nebol v najlepšej vôli. (KALINčIAK) — „Nemáš veru najčervenšie líčka."
(FIGULT) — Manci už nie je najmladšia, sú aj mladšie a krajšie ženy. (MINáč)
Popretím minimálnej veľkosti niečoho pomocou tretieho stupňa sa opisné
vyjadruje nevýskyt danej veci.
V triede nepočuť najmenší šuchot, všetky oči sa upierajú na profesora francúzštiny,
(iiwrz)
Privlastňovacie prídavné mená
Privlastňovacie prídavné mená vyjadrujú príznak veci na základe jej príslušnosti
osobe alebo zvieraťu. Vyjadrujú, komu (čomu) vec patrí; charakterizujú
vec poukazom na jej majiteľa, nositeľa, pôvodcu, napr.: bratov zošit,
matkina práca, Benkov obraz, psova búda, líškin brloh, Rysulino ucho. Ich
všeobecným zámenným korelátom je privlastňovacie zámeno čí — čia — Čie.
V istých ustálených spojeniach má privlastňovacie prídavné meno odvodené
od vlastného mena význam akostného prídavného mena, napr. Jóbova zvesť,
Pyrrhovo víťazstvo.
šéfovi pravnianskych Nemcov zanesieš Jóbovu zvesť, (JAšíK) — Áno. Ferko, ty si
zvíťazil, ale je to víťazstvo Pyrrhovo. (KUKUčíN)
Privlastňovacie prídavné mená sa tvoria od osobných a zvieracích mien
mužského rodu príponou -ov, -ova, -ovo, napr.: otcov, chlapcov, učňov, maliarov,
kováčov, Martinov, Bernolákov; baranov, pavúkov, Pejkov, a príponou -in, -ina,
-ino od osobných a zvieracích podstatných mien ženského rodu, napr.: sestrin,
susedin, učiteľkin, domovníčkin, Aničkin, Hlavajkin; kravin, ovcin, Belanin.
Jednotlivému konkrétnemu zvieraťu sa privlastňuje pomocou privlastňovacieho
prídavného mena práve tak, ako sa privlastňuje osobe. Privlastňovacie
prídavné mená sa teda tvoria celkom pravidelne aj od zvieracích mien. Rozdiel
je len vo frekvencii. Zviera totiž vystupuje v postavení vlastníka zriedkavejšie
ako osoba, preto sa priviastňovacie prídavné mená od mien zvierat vyskytujií
zriedkavejšie.
Psova koža podávala sa pod rukou pánovou a šmýkala sa po hladkej lebke, (KUKUčíN)
— Účinok svetla, spovu kohútovho a sčiastky i veľkej zimy bol, žo z tmavých kútov pajty
vyliezol hneď ton, hned iný na svetlo božie, (KUKUčíN) — ... a nepriatoľka netopierova
/zavýja, húka ušatá sova,/ sediac na vysokej skalo, (SLáOKOVIč) — Nad hlavou im zafučí
krava. Strhnú sa, do kraviných začudovaných čiernych očú sa pozrú, (TATAKKA) — K muche
priletela vtedy ešte jedna mucha a opýtala sa jej, kde bola. „Orali sme!" povedala joj
mucha na kravinom rohu. (BBDNáB)
V ľudovej reči — a podľa noj aj v básnickej reči — privlastňovacie prídavné moná
219