Slovenská akadémia vied - SAV

g) „charakteristický pre osobu, zviera alebo vec, ktoré sú označené základným
podstatným menom", napr.: mládenecký/mládenský, dievocký, vdovský,
zbojnícky, starecký, prorocký, otcovský, ženský, ľudský, nadľudský, božský, čertovský,
diabolský, klamársky, žiacky, školácky, učiteľský, filmársky, učňovský,
hosťovský, väzenský, detský, babský, dojčenský, chlapčenský, mužský, rodičovský,
kráľovský, hviezdoslavovský, šalamúnsky, sizyfovský, herkulovský, leninský,
leninovský, mičurinský; levský, svinský, konský, kravský; školský, predškolský,
mestský, divadelný.
Živočíšne prídavné mená
Výraznú skupinu sekundárnych prídavných mien tvoria prídavné mená
odvodené od všeobecných podstatných mien živočíchov alebo niektorých
bytostí (skutočných i fiktívnych). Bez ohľadu na fonematickú stavbu odvodzovacieho
základu tvoria sa len príponou -í, -ia, -ie, ktorá je vždy dlhá.
Patria sem:
a) prídavné mená odvodené od mien zvierat, napr.: pes — psí, hus — husí,
lev — leví, bobor —• bobrí, kapor — kaprí, zubor — zubrí, orol — orlí, lasica —
lasici, veverica — veveričí, vretenica — vreteničí, myš — myší, žaba — žabí,
vym — vyzí, koza — kozí, hmyz — hmyzí, zajac — zajačí, vlk — vlčí, ovca — ovčí,
dravec — dravci, dobytok — dobytčí, dudok — dudčí, netopier — netopierí,
medveď — medvědí, zmija — zmijí, papagáj — papagájí;
b) prídavné mená odvodené od mien človek, boh a niektorých iných, zväčša
exkluzívnych druhov osôb: človek — člověčí, boh — boží, obor — obrí, trpaslík
— trpasličíj-íSí, umrlec — umrlčí, žobrák — žobráci, striga — stridží, bába —
babí;
c) ojedinelé v umeleckom štýle a v ľudovej reči prídavné mená odvodené aj od
iných podstatných mien, napr. dievSa — dievčí, mater — materí, socha —• soší,
nevädza — nevädzi, smrek — smreSí, šibeň — šibení, slnce — siní.
A hncd na jej zahľadí sa prsty,/hned na dievčich očú požiar, (SLáDKOVIč) — Materia
dúška s dateľnou trávou/dýchajúc naň moc voňavú, (SLáDKOVIč) — Ťažko sa možno
zblížiť s nezraniteľnými: sú ako sochy, ktoré zostúpili medzi ľudí, ale nestratili svojxi
SOŠiu podstatu: sú z kameňa a bronzu, možno ich obdivovať a možno sa cítiť malým v ich
mohutnom tieni: nemožno ich milovať, (MINáč) — Strmo dýcha, v sluchách špie,/jeho
oči nevädzie/pozerajú v mŕtvy bod. (žáBY) — Len povyše, pri smrečej hore, rozzelenali sa
húštiny, (.TAšíK) — Pod sem na svetlo — Sibenia noha! Nech vidím, čo si za plemä!
(SLáDKOVIč) — Tam je palác slniefikový./Zastaň. moja maeulienka — /vkročím, či by ma
nevzala/ do služby sluia matenka. (j. KBáľ)
Pri odvodzovaní živočíšnych prídavných mien v kmeni odvodzovacieho
základu býva vokalická alternácia -e/S, -o/-0, napr.: pes — psí, ďateľ — ďatlí
(ďatelí), vrabec — vrabčí, srnec — srnčí, mravec — mravčí, baranec — barančí,
dravec — dravci; kapor — kaprí, bobor — bobrí, zubor — zubrí, obor — obrí,
203