Slovenská akadémia vied - SAV

Na viac vecí obyčajne odkazuje v spojení s vymedzovacím zámenom všetok
alebo s číslovkami.
Pečené husy, kačky, morky, pečené prasiatka, to všetko nosili do jedálne na veľkých
porcelánových misách, (KRNO) — Jeho nemá tvár, skľúčená postavička — to oboje vyjadrovalo
nevýslovný a bezhraničný žiaľ. (JANčOVá)
b) Odkazuje na infinitívnu väzbu a zdôrazňuje ju vo vete.
Ale takto celý čas vystáť pri tanečnom kole a iba sa prizerať na ostatných, to by otrávilo
každého, (ZGURIšKA) — Dívať sa z hľadiska mužíkovho, dívať sa zdola, očami stámiliónov
— v tom bola sila i slabosť jeho kritiky civilizácie a umenia, (A. MATUšKA) —
Aj sa to na chlapa vraj nesvedčí — batohy vynášať, (TAJOVSKý)
c) Postpozitívne odkazovacie zámeno to pripája prístavok v citovo nadnesených
prejavoch.
Pažiť rozrývali dlhé trhliny, stopy to granátov, (LETZ) — Na rukách nemal tvrdých
mozoľov, známky to vytrvalej roboty, (KUKUčíN)
d) Odkazuje na obsah reči vôbec, na reč samu.
Nevidel som ju síce, ale to nemuselo byť prekážkou, (JTGULI) — „Ked chcem, pôjdem,
ked nie, nie," to boli tvoje reči. (TAJOVSKý)
e) V hovorovom štýle konkuruje rodovým odkazovacím zámenám ten, tá,
tí, tie.
To bola zo všetkých najkrajšia a najväčšia,
(KUKUčíN)
f) Odkazuje na práve vnímaný (počutý, videný ...) jav, uvádza vetu
vysvetľujúcu.
Raz ti zahvízdá čosi vonku, ako čo by tristo valachov na palci zahvízdalo. To už vietor
dochodil a ešte zdaleka volal, (DOBšINSKý, POVESTI)
g) Odkazuje na udalosť a súčasne vyjadruje citový záujem hovoriaceho o ňu.
To sa zišli zväčša staršie ženy a tetušky a potom pri popíjaní kávy klebetili od poludnia
až do večera, (ZúBEK) — Vieš, ked som to v dohviezdny večer chodil po dedine — sťa
hoviadko bez gazdu, (KUKUčíN)
h) Odkazuje na časovú okolnosť v platnosti príslovkového zámena vtedy
a citovo ju podfarbuje.
Raz, to plavili sa už po Visle, bola zázračná noc. (KRčMERY) — To bola práve sobota,
ked sa osamote pustili do tej otvorenej besedy, (GABAJ)
ch) Odkazuje na nasledujúci dej v súvetiach, kde jeho význam vysvetľuje
druhá veta súvetia.
Lebo to má ľud ten špatnokrásny, že radosti v žialoch spieva (SLáDKOVIč) — Viete
si to už aj trochu predstaviť, čo to dalo roboty vylámať všetko to kamenie a ešte ho aj
rozdrviť, (JANčOVá)
i) Pomocou odkazovacieho zámena to sa substantivizujú adjektíva a příslovky,
předložkové pády, celé vety.
268