Slovenská akadémia vied - SAV

zároveň i vyslovenie vzťahov medzi príslušnými javmi v skutočnosti. Pád
vcelku vyjadruje, v akom zmysle, v akej miere a v akom poradí sa niečo
(spravidla dej) zúčastňuje na predmete pomenovanom daným podstatným
menom. Tým nepriamo udáva pád postavenie, v akom sa nachádza daný
predmet vzhľadom na jav, ktorý sa na ňom zúčastňuje alebo sa ho v akomkoľvek
zmysle dotýka.
Pádové prípony nie sú pre ten-ktorý pád jednotné. V D. sg. sú napr. prípony
chlap-ovi, dub-u, žen-e, ulic-i, vysvedčen-iu. Pretože pádové prípony musia
vyjadrovať aj menné číslo, sú v pi. iné prípony: chlapom, ženám, uliciam.
Vyjadrenie pádu je komplikované aj homonymitou prípon medzi jednotlivými
pádmi, a to v rámci toho istého vzoru, ako i medzi viacerými vzormi: chlapom
(I. sg. i D. pi.), žene (D. a L. sg.), chlapovi (D. a L. sg.), ženy (G. sg. a N. a A. pi.);
chlapa (G. sg.) — žena (N. sg.) — vráta (N. pi.).
Synonymita a homonymita prípon neporušuje jednotu pádu. Túto jednotu
utvára rovnaká významová platnosť prípon toho-ktorého pádu: počúvaj otca,
počúvaj moju radu, počúvaj moje srdce; výška chlapa, stromu, priehrady, pece,
pomoci, nákladov, miezd, dverí. Homonymita sa okrem toho rieši aj zhodou
a kontextom: do prvého radu, prvú radu; rozumné rady, rovné rady.
Prípony L. vyslovujú pádový význam len v spojení s predložkami. Prípony
V. v spisovnej slovenčine zanikli a jeho význam prešiel na nominativ.
Izolované tvary s pôvodnými príponami (bratu, synku, kmotře, švagre, človeče
atď.) sa podľa dnešného významu hodnotia ako príznakové tvary oslovenia
(pórov, výklad o oslovovacom nominative na str. 154).
Nominativ je proti ostatným pádom bezpríznakový člen pádovej sústavy.
Popiera vzťahy predmetu k iným javom, resp. nijaký takýto vzťah nevyjadruje.
Predmet pomenovaný podstatným menom v nominative chápeme nezávisle.
Z toho významu vychodí nadradené postavenie podstatného mena vzhľadom
na iné slová vo vete.
Pri ostatných pádoch treba rozlišovať v prvom rade prípady, keď daný
predmet je objektom účasti, zásahu (syntaktickým predmetom: rozrezať list),
od prípadov, keď je len okolnosťou (syntakticky príslovkovým určením: dívať sa
ďalekohľadom, čakať dve hodiny).
Akuzativ naznačuje, že sa dej zúčastňuje na danej veci bez obmedzenia.
Genitív vyslovuje len toto obmedzenie: zbaviť rodičov starostí, zbaviť sa starostí.
Datív a inštrumentál majú aj ďalšie špeciálne príznaky. Inštrumentál vyjadruje,
že dej prechádza danou vecou na inú vec: rúbať sekerou drevo. Naproti tomu
datívom sa vyslovuje, že dej smeruje k danému predmetu až po inom, hlavnom
objekte: podať klobúk otcovi.
V rámci genitívu sa vydeľujú relatívne samostatné významy adnominálneho,
partitívneho a záporového genitívu. Pri prvom z nich je obmedzenie účasti
nadradeného pojmu na podradenom motivované substantívnou povahou
152