Slovenská akadémia vied - SAV

Ak sa pri limitnom pomocnom slovese použije nedokonavé plnovýznamové
sloveso, spojením sa vyslovuje uskutočnenie deja v tesnej následnosti za
momentom prehovoru (zvyčajne v tesnej budúcnosti).
Idem už domov. Nejdem sa s ním zapodievať, (ONDREJOV) — Teraz ide hovoriť veliteľ.
(MINáč) — Ty predsa vieš, že ide byť zle. (KARVAš) — Mala stále rovnaký stav, či už
malo svitať alebo mrkať, (šVANTNER)
V tomto význame je pomocné sloveso mat i pomocné sloveso ísť zriedkavé.
Celé spojenie sa pociťuje ako hovorové.
Modálne slovesá
Modálne pomocné slovesá nevyjadrujú samostatné deje, ale iba v slovesnej
forme podávajú vôľové, citové alebo príčinné tendencie a predpoklady zamierené
na uskutočnenie samostatného deja vyjadreného pripojeným slovesom.
Ako také majú úzky vzťah k slovesnej kategórii spôsobu. Modálnym slovesom
sa explicitne vyjadruje reálnosť deja, teda tá zložka významu, ktorá sa gramaticky
vyjadruje v kategórii spôsobu a času.
Počet modálnych pomocných slovies je pomerne veľký. Možno medzi nimi
vyčleniť dve skupiny: základné a ostatné modálne slovesá. Základných modálnych
slovies je pomerne málo. Dajú sa vyčleniť tak, že spravidla nestoja samostatne
a že vždy majú infinitívnu väzbu; s pádom substantiva alebo s vedľajšou
vetou sa spájajú len výnimočne; napr.: chcem ešte kúsok; vy tiež chcete, abysteboli
šťastní ... Základné modálne slovesá nemajú imperatív a netvoria vidové
dvojice. Podľa týchto kritérií pokladáme za základné modálne slovesá tieto:
môcť, mat, musieť, chcieť, dať, dať sa, smieť, vedieť.
Možnosť použiť pri slovese nielen infinitívnu väzbu, ale aj väzbu s pádom
alebo s vedľajšou vetou zvyčajne je znakom plnovýznamovosti slovesa:
potrebujem odísť popri potrebujem knihu ...
Popri základných modálnych slovesách je celý rad synonym, ktoré nevykazujú
všetky vlastnosti základných modálnych slovies, a tak tvoria prechod
medzi sférou pomocných a plnovýznamových slovies. Za modálne slovesá ich
však pokladáme preto, lebo zvyčajne nestoja samostatne, lež v spojení s infinitívom
iného slovesa, ako aj preto, lebo majú podobný význam ako základné
modálne slovesá.
Všetky modálne pomocné slovesá rozdeľujeme podľa významu do niekoľkých
skupín: 1. slovesá vyjadrujúce vôľu činiteľa konať dej, 2. slovesá vyjadrujúce
povinnosť konať dej, 3. slovesá vyjadrujúce možnosť konať dej a 4. slovesá
vyjadrujúce schopnosť konať dej.
.' Pomocné slovesá vyjadrujúce vôľu alebo nedostatok vôle činiteľa konať dej
sú v porovnaní s ostatnými skupinami početnejšie. V dvojčlenných vetách sa
používajú najmä tieto: chcieť, hodlat, mienit, chlapit sa; báť sa, obávať sa, hanbiť
366