Slovenská akadémia vied - SAV

len aj krpce pyskami na päty obúvajú, (TAJOVSKý) — „Len chod, ale už aj I" (BEDNáB) —
O Veľkej noci ho dostal, ale mne ho neukázal. Iba čo som ho našiel pod povalou, (KU­
KUčíN) — Nuž a vy, stvora božia, ešte sa žalujete? Nuž a Čo? (čAJAK)
Formálna stránka častíc
Častice sú tvarové nemenné slová. Všetky majú ustálenú grafickú a intonačnú
podobu.
A. Ztvarovej stránky ich rozdeľujeme 1. na primárne a sekundárne a 2. na
jednoslovné a viacslovné.
1. Primárne častice sú tie, ktoré sa nedajú členiť na morfémy. Patria k nim
staršie častice, ako či, i, no, že, iste. Ďalej patria k nim častice, ktoré sú síce
odvodené, ale podľa dnešného jazykového vedomia sa na morfémy nerozkladajú,
napr. aj (a + i), kn (k + no), keby (keď + by), ani (a + ni). Okrem
toho patria sem aj častice, ktoré vznikli zmeravením gramatických tvarov: čerta,
figu, paroma, hádam, neúrekom, skrátka, ináč, vlastne.
Sekundárne častice sú tie, ktoré vznikli spojením niekoľkých slov v jedno
a ktoré môžeme podľa jazykového vedomia rozdeliť na jednoduché slová. To sú
napr. častice so zdôrazňovacím -že: akže, baže, abyže, akože, asiže, azdaže,
bodajže, čiže, čidaže, čože, ešteže, horkýže, ibaže, isteže, nechže, veruže ...; s príklonkou
-by: akoby, bárby, čoby, kdeby, kiežby .. .; so zdôrazňovacím -Že plus
príklonka -by: čožeby, kdežeby ...; častice utvorené zrazením předložkových
výrazov: bezmála, bezpochyby, naopak, dočista, dokonca, nadovšetko, najtiaž,
nanajvýš, novela, nesporne, popravde, údajne, vcelku, vprävde, zato ...; petrifikované
spojenia rozličných morfém alebo niekoľkých slov, ktoré samy nie sú
Časticami, napr.: najtiaž, nesporne, údajne; bohdaj, bodaj, beztoho, bohuchovaj,
bohužiaľ, božechráň, dajsamisvete, chráň/pane, môžbyť, nadovšetko, namojpravdu,
namojdušu, vcelku, vonkoncom, vpravdě, zato, žiaľbohu ...;
2. Jednoslovnými časticami sú okrem niekoľkých výnimiek všetky (tobôž,
vôbec, veru, ozaj, len, a^i ...). Iba niekoľko častíc sa skladá z viacej samostatných
a samostatne stojacich slov, napr.: akože by, isto-iste, iste-isto, koniec koncár),
už-už, tak-tak, už aj (= hneď), veď-veď, to jest, nie a nie, len a len ...
Niekoľko častíc je takých, o ktorých by sa dalo hovoriť ešte ako o prechodných
útvaroch stoj aoich na hranici medzi kusou vetou a časticou. Ide o spoj enia,
ktorých základom je častica citovo zdôraznená prívlastkom, napr.: čeria—čerta
starého, čeria rohatého, čerta strapatého, čerta vyplznutého . ..; figu — figu
borovú, figu makovú, figu drevenú ...; slovom — jedným shvom ...
B. Poloha častíc vo vete. Častice môžu stáť pri jedinom výraze, pri výpovedi
alebo samostatne.
1. častice modifikujúce jediný výraz sa anteponujú. Častice sú so svojím
48 Morfológia 753