Slovenská akadémia vied - SAV

opytujeme na počet a na kvantitu. Zámenom koľký sa opytujeme na poradie
(miesto v rade).
Zámenom kde sa spytujeme na miesto i na smer. Zámenom kam sa spytujeme
na miesto, ktoré je cieľom smerovania. Zámenami kade, kadiaľ sa spytujeme
na smer vôbec. Predponami s-, od- (pôvodné predložky z, od) sa pri týchto
zámenách určuje východisko (skade, skadiaľ, odhade, odkiaľ) a predponou pokoncový
bod smeru (pokade, pokiaľ). Zámenom kedy sa spytujeme na čas
vôbec. Predponami od-, do- sa pri tomto zámene určuje východiskový, resp.
koncový bod (odkedy, dokedy). Zámenom ako sa opytujeme na akosť deja,
na mieru vlastnosti a okolnosti. Odvodenými zámenami (pomocou predpôn)
prečo, začo, načo sa spytujeme na príčinu a na účel.
Opytovacie zámená sa delia na ohybné a neohybné (prišlovkové). K ohybným
patria kto, čo, ktorý, aký, ký, čí, koľký. K neohybným patria zámená kde,
kam, kade, kadiaľ (skade, skadiaľ, odkiaľ, pokiaľ), kedy (odkedy, dokedy), ako,
prečo, načo, začo. Zámená kto, čo majú len jednotné číslo. Zámeno kto má kategóriu
životného mužského rodu s významom osoby. Zámeno čo má kategóriu
stredného rodu s neosobným a neživotným významom. Preto zhodný prívlastok,
menný prísudok a doplnok je pri zámene kto v mužskom životnom
rode a pri zámene čo v strednom rode.
Kto iný sa má na to podujať, ak nie Šimo? (CHROBáK) — Čo také by sa mohlo?
(DURíčKOVá) — Komuže inému ako Vám posvätiť písmo moje? (šTúR)
Zámená kto, čo sa skloňujú takto:
N. kto čo
G. koho čoho
D. komu čomu
A. koho čo
L. (o) kom (o) čom
I. kým čím
V ľudovej reči a ako charakterizačný prostriedok v jazyku krásnej literatúry
sa používa i nominativ čô.
No, čô, moja, čô, otelíš sa? (KRNO)
V staršom štádiu jazyka pri predložkovom akuzative sa tvary zámena čo
skracovali, napr. za čo na zač, po čo na poč, načo na nač ... Dnes sa takéto
skráteniny jednotlivo vyskytujú len v umeleckom štýle.
Zámená, aký, ktorý, koľký sa skloňujú podľa tvrdého adjektívneho vzoru
pekný. Zámeno čí sa skloňuje podľa adjektívneho vzoru cudzí. V ľudovej reči
v N. a A. sg. neutra aké sa používa i tvar akô a v N., A. pi. neživ, mask., fem.
a neutra tvar akie. Oba tieto tvary sa používajú ako charakterizačné prostriedky
aj v umeleckom štýle.
278