Slovenská akadémia vied - SAV

Stojí bezradne chvíľu, akoby naslúchala tiktaku hodín, zavesených pri dverách.
(BáZUS) — Sedí, sedí samučká na javore kukučka. Zavial vietor kadesi — kukuk letí
za lesy. (BOTTO) — Kukuk kuká, júnový je deň. (žáBY)
Niektoré slová, ktoré formou pripomínajú citoslovcia, sa ustálili výlučne
v úlohe istých slovných druhov. Tak napríklad slová halabala, három-fórom,
dínom-dánom možno pokladať za příslovky.
Pretože pozemky tu vydolovali halabala, tak sa aj stavalo a z klčoviska vznikla pôvabná,
ako hríby po lese rozhádzaná osada, (LAZABOVá) — Ja chodím na šichtu, môj
muž slúži, a vy si pôjdete károm-fárom. (TAJOVSKý) — Peniaze len tak dínom-dánom
rozdávať, (E. KBáH) — Chodíme len tak dínom-dánom. (SMBEK)
Slovo dínom-dánom sa používa aj v úlohe podstatného mena.
Prišli dedinskí traja Cigáni, ktorí vedeli i hrať, a začalo sa dínom-dánom. (TAJOVSKý)
Charakter nesklonnýoh substantiv má slovo láry-fáry.
„Boh mu požehnal ..." „Láry-fáry!" zlostne pretrhla ho utrápená žena. „Ja viem
iné ... poklad našiel ..." (VAJANSKý) — Láry-fáry! To je len planá výhovorka!
(UBSáNEK)
Výraz haky-baky je už skłonnym substantívom.
Čmáral tlsté haky-baky do veľkej knihy, (JEGE)
Osobitne stoja hraničné prípady medzi citoslovcami a slovesami, pri ktorých
ide o zvláštne využitie imperatívu. Sú to zmeravené imperatívy poď, poďho
a hybaj (v emfáze hybáj), ktoré zastávajú funkciu prísudku a zaradujú sa do
okruhu pohybových slovies s významom rozbehnúť sa, pustiť sa, dať sa, vychytil
sa.
Ak prišiel s drotárom i drotárik, zbehla sa nás na naše podstenie celá škola, a pod
s drotárikom do reči. (TAJOVSKý) — K sebe ich volala, a tí, hybaj! jarky, poľom,
j. KBáľ) — Myslel spočiatku, že ho porazí od zlosti, ale potom sa zobral a hybaj k richtárovi,
(UBBAN) — Ako tak ide, noha sa mu ušmykne, — hybaj rovno tvárou do sypkého
snehu, (KUKUčíN) — Rubači chvíľu stáli, potom odrazu poodkladali sekery a podho
veľkými skokmi uháňali k potoku, (HOBáK)
Takú istú funkciu má aj citoslovce hajdę (hajdy, hajda).
Každá uchytila svoje decko a hajde domov! (VAJANSKý) — Vzali si chleba a haj de
s veselou mysľou do hory. (VANSOVá) — Sadol som na koňa a hajdy, (šVANTNEB) —
Vysúkame si rukávy a hajda s mladými do roboty, (PIGULI)
Tvar hybaj nepokladáme za citoslovce, ale za slovesný tvar, ak sa vyhovuje požiadavkám
gramatickej zhody v osobe a čísle.
A hybaj, lebo sa porobí, čo sa porobí, (TAJOVSKý) — Hybaj mi z môjfio domu, kým ta
pomsta moja nezastihne, (KALINčIAK) — A teraz hybajme —• každý svojou stranou.
(KUKUčíN)
Neprítomnosť zvratnosti a inú kvantitu si tu treba vysvetliť emocionálnosťou samého
imperatívu, ktorá bola príčinou zachovania starého tvaru. Prechod k citoslovciam
však pokladáme za ukončený iba v prípadoch bez zhody v osobe a čísle.
822