Slovenská akadémia vied - SAV

Číslovky
Numeráliá
Definícia
Číslovky sú ohybné i neohybné slová, ktorými sa pomenúvajú jednak
samostatné pojmy počtu, jednak číselné príznaky vecí, dejov i príznakov;
z gramatickej stránky je to komplexný slovný druh, v ktorom sa s istými
obmedzeniami uplatňujú gramatické kategórie podstatných mien, prídavných
mien a prísloviek. V súlade so svojou morfologickou komplexnosťou číslovky
môžu vystupovať vo funkcii všetkých vetných členov. Ich základným zámenným
korelátom sú zámená: koľko — koľkí, toľko — toľkí.
V číslovkách má slovné vyjadrenie číselná (numerická) stránka reality,
preto ich význam korešponduje s logickou kategóriou čísla, číslovky ako
osobitný slovný druh konštituuje a zjednocuje ich lexikálny význam a okrem
toho niekoľko morfologickýoh a syntaktických osobitností ieh hlavnej skupiny,
základných čísloviek. Charakteristickým znakom vyšších základných
čísloviek je tendencia k neohybnosti.
Samostatné pojmy počtu vyjadrujú číslovky najmä v matematických
úkonoch, napr. tri a dva je päť; šesť bez dvoch je štyri; osem je viac ako sedem.
Číselným príznakom vecí, dejov a príznakov rozumieme počet, napr. dvaja
chlapci, desať stolov, dvoje husieľ, pätoro topánok; násobenosť, napr. osem ráz
písať, päťkrát dlhší, dvojmo vyhotoviť, trojnásobný víťaz; a poradie, napr. štvrtý
pretekár, tretí raz povedať.
Podľa vzťahu ich významu k číselným pojmom sa číslovky rozdeľujú na
určité a neurčité. Určité sú presným vyjadrením počtu alebo presným číselným
určením veci, deja alebo príznaku, kým neurčité vyjadrujú počet a číselné
určenie nepresne, na základe odhadu alebo subjektívneho postoja. Všetky
číslovky, určité i neurčité, sa delia podľa špecifikácie číselného významu na
314