Slovenská akadémia vied - SAV

mocné sloveso zostáva pritom volným členom syntagmy a pripojené pomenovanie
je viazaným Členom syntagmy.
Z významu pomocných slovies vyplýva, že spravidla nie sú schopné byť
samostatným prísudkom dvojčlennej vety alebo samostatným vetným základom
jednočlennej vety. Spravidla stojí pri nich plnovýznamové pomenovanie,
napr. sloveso v infinitive, ktorým sa vyslovuje vecný obsah gramatického prísudku
alebo vetného základu: môžeme písať ceruzkou, ide ho zadusiť od hnevu,
začína sa oteplievat, stál sa veliteľom, už je chladno ...
Pomocné slovesá korešpondujú v istom zmysle s gramatickými kategóriami,
a preto sa isté pomocné slovesá komplementárne dopĺňajú a vylučujú s istými
gramatickými kategóriami. Napríklad fázové pomocné slovesá obmedzujú
vidovú platnosť pripojeného plnovýznamového slovesa a súčasne explicitne
vyjadrujú jeho vidový stupeň.
Pomocné slovesá rozdeľujeme na fázové, limitné, modálne a sponové. Tieto
štyri skupiny sa vyčleňujú nielen na základe významu, ale aj na základe gramatických
vlastností. Každá z týchto skupín má svoju osobitnú problematiku.
Pomocné slovesá vznikli z plnovýznamových slovies, a to zväčša oslabením
lexikálneho významu. Lexikálne patria obidve skupiny k sebe, ale gramaticky
treba ich pokladať za osobitné jednotky. Napríklad pomocné sloveso byt ako
spona a plnovýznamové sloveso existencie byt sú prvkami tej istej lexémy, ale
tvoria dvojicu gramatických homonym.
Všetky pomocné slovesá majú istú samostatnosť, a preto sa dajú aj v spojení
s plnovýznamovým pomenovaním osobitne bližšie určiť. Napríklad v spojení.
začínam rozumieť možno osobitne určiť aj pomocné, aj plnovýznamové sloveso:
pomaly začínam dobre rozumieť všetko. Podobne v spojení chcem ísť takto možno
rozviť obidve jednotky: naozaj chcem ísť pešo. Takisto pri spojení bol dobrý máme
spojenia typu včera bol naozaj dobrý.
Spojenie pomocného slovesa s plnovýznamovým pomenovaním je osobitným
typom determinatívnej syntagmy, lebo v ňom jeden i druhý člen je súčasne
určeným aj určujúcim členom. Ide tu teda o recipročne determinatívnu syntagmu.
Vymedzenie pomocných slovies (a iných pomocných slov) má základný význam pre
teóriu vetných členov. Spojenia pomocných slovies s plnovýznamovými pomenovaniami
hodnotíme ako zložené vetné členy, napr. zložený prísudok, zložený vetný základ, zložený
podmet, zložený predmet, zložený doplnok. S rozličnou vetnočlenskou platnosťou súvisí
tvar pomocného slovesa, ktoré môže byt v určitom aj neurčitom tvare: začína pršať,
začnite postupovat, začínajúc pomálhat, začínat odporovať...
Fázové slovesá
Fázové pomocné slovesá čiže vidové slovesá majú úzky vzťah ku kategórii
vidu. Vyjadrujú sa nimi jednotlivé fázy v priebehu deja pomenovaného pripo-
363