Slovenská akadémia vied - SAV

voš — vší, orol — orlí, škrečok — škreččí, dudok — dudčí, dobytok — dobytčí,
škovránok — škovránčí. — Pred príponou -í, -ia, -ie sú tieto alternácie kmeňovej
spoluhlásky: d/ď, djdz (výnimočne), t/ť, n/ň, l/ľ, c/S, g/dž, k/š, k/ž, ch/š, zg/ždž,
sk/šS, škjšč; napr.: had — hadí, drozd — drozdí, hovädo — hovädzí, mamut —
mamutí, kohút — kohútí, havran — havraní, vrana — vraní, kuna — huni,
kapún — kapúní, muflón — mufloní, okún — okúní, včela — včelí, orol — orlí,
sokol — sokolí, byvol — byvolí, zajac — zajačí, srnec — srnčí, kanec — kančí,
krkavec — krkavčí, cicavec — cicavčí, krahulec — krahulci, ovca — ovčí, lasica —
lasici, veverica — veveričí, jazvec — jazvečí, doga — dodží, buldog — buldodží,
striga — stridží, rak — račí, vták — vtáčí, vlk — vlčí, stehlík — stehlíčí, slávik —
slávičí, sluka — slučí, slimák — slimačíj-áčí, diviak — diviačí, býk — býčí, guanáko
— guanačí, vlha — vlží, kroch — hroší, mucha — muší, pich — plší, glezg —
gleždží, treska — treščí, blysk — blyščí, líška — líščí.
Mäkké spoluhlásky (okrem c) a obojaké spoluhlásky na konci kmeňa pred
príponou -í, -ia, -ie sa nemenia, napr.: sleď—sledí, medveď — medvědí, labuť —
labutí, jeleň — jelení, kaňa — kaní, laň — laní, hlucháň — hluchání, motýľ —
motýli, hýľ — hýlí, brehuľa — brehulí, papagáj — papagájí, nevädza — nevädzí;
myš — myší, mrož — mroží; kolub — holubí, jastrab — jastrabí, sob — sobí,
drop — dropi, cap — capi, lama — lamí, žeriav — žeriaví, kolibiar — kólibiarí,
tesár — tesári, osa — osí, pštros — pštrosí, medúza — medúzí, vyza —
vyzí, hmyz — hmyzí.
Sem patria i prídavné mená utvorené málo produktívnou príponou -ací,
napr.: blcha — blšací, mucha — mušací, medveď — medveďací, ryba — rybací,
žaba — žábací, kačka — kačací, líška — lišací, mačka — mačací, hus — husací,
teľa. — téľací, prasa — prasacl; nepravidelné sliepka — slepačí a od osobného
mena odvodené kniežací.
Na rozdiel od doterajšej gramatickej tradície prídavné mená typu ovci sa tu nepreberajú
ako skupina tzv. druhovo přivlastňovacích prídavných mien, lež vzhľadom na ich
širší význam, podobný významu prídavných mien typu drevený a lipový, ako jeden, i ked
tvarovo výrazný druh odvodených (vzťahových) vlastnostných prídavných mien. Prídavné
mená typu ovčí nevyjadrujú len vzťah k príslušnému zvieraťu, ale zhŕňajú aj
vlastnosti, ktoré z tohto vzťahu vyplývajú. Vzťah medzi podstatným menom oi>ca a prídavným
menom ovčí je taký istý ako vzťah medzi podstatným menom lipa a prídavným
menom lipový. Možno ich rovnako opísať výrazom „pochádzajúci z ovce, súvisiaci s ovcou",
„pochádzajúci z lipy, súvisiaci s lipou": ovčí syr, ovčia vlna, ovčí trus, ovčia koza,
ovčia hlava, ovčí kožuch, ovčí kŕdeľ, ovčie prte ako lipové drevo, lipový kvet, lipová haluz,
lipová kôra, lipový háj.
Dnes už iba zriedka majú tieto prídavné mená aj funkciu přivlastňovacích
prídavných mien. Prídavné meno boží má niekedy funkciu individuálneho
privlastňovania, napr. v spojení Boží hrob, Matka božia.
Včlenenie prídavných mien odvodených od živočíšnych podstatných mien
medzi odvodené vlastnostné prídavné mená odôvodňuje aj to, že ich zámennými
204