Slovenská akadémia vied - SAV

prvej skupiny sa skladajú zo základnej číslovky v základnej podobe dva, tri,
štyri a z časti -dsat (< desať); číslovky druhej skupiny päťdesiat až deväťdesiat
sa skladajú zo základnej Číslovky v základnej podobe pät až deväť a z časti
-desiat (< desiatok).
číslovky dvadsať — štyridsať majú na konci -t; číslovky päťdesiat — deväťdesiat majú
na konci -t. číslovky, ktoré označujú celé desiatky, odlišujú sa od čísloviek jedenásť až
devätnásť v tom, že ich prvou zložkou je presná podoba základnej číslovky dva, tri, štyri,
pät, šest, deväť. Pórov, štyridsať a štrnásť, päťdesiat a pätnásť.
Pri používaní základných čísloviek, ktoré označujú celé desiatky (dvadsať —
tridsať atď.), je z morfologickej a syntaktickej stránky v porovnaní s číslovkami
od päť do dvadsať zreteľná príbuznosť; zväčša- sa používajú v kongruentnych
formách.
Číslovky, ktoré sa skladajú z istého počtu desiatok a jednotiek, sa tvoria
dvojakým spôsobom. Pri prvom spôsobe je najprv časť, ktorá vyjadruje počet
desiatok (dvadsať, šesťdesiat), a za ňou nasleduje časť vyjadrujúca počet
jednotiek. Takto utvorený tvar základných zložených čísloviek — dvadsaťjeden,
tridsaťšesť, sedemdesiatosem — je častejší. Druhým spôsobom sa tieto číslovky
tvoria tak, že na prvom mieste stojí časť označujúca počet jednotiek a za ňou
pripojená pôvodnou spojkou a stojí časť, ktorá označuje počet desiatok:
jedenadvadsat, triaštyridsat, päťaosemdesiat. Tieto varianty majú menšiu frekvenciu.
Číslovky dvadsaťdva, dvadsaťtri atď. sa alebo neskloňujú (dvadsaťdva žiakov,
dvadsaťdva žiakom, dvadsaťdva žiakoch, s dvadsaťdva žiakmi), alebo sa skloňujú
v oboch častiach podľa príslušných vzorov dva, tri, štyri, pät (dvadsiati dvaja
žiaci, dvadsiatich dvoch žiakov, dvadsiatim dvom žiakom, s dvadsiatimi dvoma
žiakmi; dvadsaťtri ceruziek, dvadsiatich troch ceruziek atď.) a píšu sa ako dve
slová.
Medzi nich patrí aj Tomáš Slivnický ako vlastník dvadsiatieh piatich účastín, (HEčKO)
číslovky, ktoré sa skladajú z desiatok a jednej alebo dvoch jednotiek, majú
bez ohľadu na rod určovaného podstatného mena podobu dvadsaťjeden, tridsaťjeden,
dvadsaťdva, tridsaťdva atď. (číslovka jeden a dva má pri všetkých podstatných
menách mužský tvar). Číslovky typu dvadsaťjeden (tridsaťjeden,
štyridsaťjeden atď.) sú nesklonné. Meno číselne určenej veci sa pri nich skloňuje
ako pri číslovke pät, napr. štyridsaťjeden družstiev, zo štyridsaťjeden družstiev,
ku štyridsaťjeden družstvám, v štyridsaťjeden družstvách, so štyridsaťjeden družstvami.
Kongruentna podoba zložených čísloviek typu dvadsaťjeden sa používa
len od podôb tvorených druhým spôsobom (jedenadvadsiatim žiakom — nie
„dvadsiatimjedným" žiakom).
Prvý variant:
Tichý bol za dvadsaťtri rokov v Zubrové, (TAJOVSKý) — Má už deväťdesiatdva rokov
a pustí sa hocikde — bez palice, (HEčKO) — Grečo má tridsaťjeden rokov, Julka dvadsať-
326