Slovenská akadémia vied - SAV

Tento kus zeme, mierne sa zvažujúcej k potoku, je jeho kráľovstvo, (JAšíK) — Hlavaj
si vydýchol; zdlha, ťažko, pomedzi zuby, ako si vydychuje človek, oslobodivší zaštípnutu
roku. (UBBAN)
Činné príčastie prítomné sa používa aj v prísudku dvojčlennej vety ako prisponový
výraz. .
Všetky jej pohyby boli mäkké a citlivo reagujúce na každý styk s poddajným materiálom,
(CHBOBáK) — Len skrz tento vzťah sa krajina stáva živou, znepokojujúcou, blízkou.
(MINÁČ)
Podobne je to aj v doplnku.
Odišiel teda žalárnik Matúš nevravný, äomrajúci a nadávajúci, (HOBáK) — Ale Marek
vedel, že ho cíti, že ho všetci cítia ako nevítaného a prekážajúceho, (MINáč)
Činné príčastie prítomné sa často adjektivizuje. Tomuto prehodnoteniu
slovesného tvaru neprekáža ani morfologická, ani syntaktická funkcia príčastia.
Stávalo sa to zriedka, lebo Arabellu vyrastajúci chlapec znorvózňoval. (ZELINOVá)
Ale iba zriedkavo sa adjektivizované činné príčastie prítomné substantivizuje.
Stretávajúci zdravia nás a sa pristavujú; na ná« hľadí každý, (TAJOVSKý) — Budnie
tichšie, nezobudme spiacich! (úzus)
Trpné príčastie
Trpné príčastie má len slovesné kategórie intencie a vidu, ale podobne ako
činné príčastie má aj adjektívnu kategóriu zhody. Trpnému príčastiu nadradená
substancia je alebo paciensom slovesného deja, alebo jeho nositeľom.
Ukazuje sa to najmä vtedy, keď sa sloveso v trpnom príčastí používa
prívlastok.
Převrhnutá stolička ju naozaj o t.oin presvedčila, (rtctru) — Rodiny hvizclákov spia
ako oddelené skupiny v brlohoch vystlaných lístím a trávou, (RUMAN) — Tvár Vendolína
Klamu, za deň a za noc zvráskavená a zosivcná, začala sa nalievať čerstvou krvou.
(HEčKO) — Výkriky /hustli, premenili na na jednoliaty rev, poprešívaný hvízdaním a smiechom,
(UBBAN)
Trpné príčastie sa používa v prísudku dvojčlennej vety v spojení so sponovými
slovesami: je významovou časťou zloženého prísudku. V tomto prípade
však trpné príčastie nemá pasívny význam. Spravidla ide o príčastie dokonavého
slovesa. Sú to predmetové i bezpredmetové Činnostné slovesá, ako aj
stavové slovesá, a to zvratné i nezvratné.
J oho žena je rozžialeuá, oprela sa o stonu a plače, (KUKUčíN) — Do noodostlanoj
periny je vtlačená podoba ľudského tela. (JAšíK) — Býva však, žo je táto metóda vystavená
útokom od chrbta i útokom frontálnym. (A. MATUšKA) - - Samica, ktorá už bola
poriadne rozsedená, s veselým kikötőin vyprevádzala Jakubca z hory. (MORIO) — Hore
pod povalou duplovka. Bača povedal, že ja nabitá, (ONDBEJOV)
ako
559