Slovenská akadémia vied - SAV

sa, okúňať sa, ošívať sa, zdráhať sa, zunovať; túžiť, dychtiť, brániť sa, chrániť sa,
odmietať, vzpierať sa, vystríhať sa. S týmito pomocnými slovesami sa spájajú
plnovýznamové slovesá bez ohľadu na svoju vidovú platnosť.
Aj on si chcel odniesť niečo na pamiatku, (HEčKO) — Lyžica sa kĺzala, knedla vrtela
a hodlala z taniera vyskočiť do susednej izby. (JESENSKý) — Troma rezkými krokmi
obsiahol miesto, na ktorom mienil tancovať, (CHROBáK) — Vlastnú biednosť chlapíš sa
cudzou odplašiť! (GABAJ) — Ale teraz vás inakšie rada — už sa nebojím povedať, (KUKUčíN)
— Jeho tučné a krátke prsty sa naozaj ncštítili prijať hocijaké peniaze, (PLáVKA) —
„To deťom," povedal materi, žmoliacej zásteru a vzpierajúcej sa prijať dar — až teraz
chápem — zo všetkých najkrajší, (JANčOVá) — Ale ona sa vystríhala myslieť naíi dlhšie.
(CHROBáK)
Pri týchto modálnych slovesách agens deja je aj nositeľom obsahu modálneho
slovesa. Ak sa agens vyjadruje v podmete, ale nie je totožný s ágensom
deja vyjadreného infinitívom, nejde o modálne pomocné sloveso, i keď je to
pomenovanie prejavu vôle. Tak napr. sloveso dať vo vete Na jeseň si dám ušiť
teplejšie šaty nie je modálne pomocné sloveso: je to plnovýznamové sloveso,
ktoré má predmet v infinitive.
V jednočlenných vetách sa najčastejšie používajú isté modálne slovesá
v neosobnom bezpodmetovom zvratnom tvare: chce sa, zachce sa, znechce sa,
odnechce sa; vidí sa, nevidí sa, lení sa, nelení sa, sladí sa, ťaží sa, krivdí sa, páči sa.
Činiteľ deja sa vyslovuje v dative: chce sa mi odísť ...
„Nio, ale žiť sa mi chce, pán veľkomožný," odvetil mu raz Cvíkota. (KB.NO) — Zacheelo
sa mi tiež takto vznášať sa ponad hory. (FIGULI) — Mal dosť starostí so sebou, nuž
lenilo sa mu brať aj otcove, (šVANTNER) — Antde sa nelení obracať sa za ním s ťažkým
batohom, (LAZáROVA) — Jedine pri tebe sladí sa mi žiť. (GABAJ) — Páči sa mi doma robiť,
ale pristal by som aj ta ísť. (ľ. KRáE)
Osobitne stoja modálne slovesá dať a, nechať, ktorými sa vyslovuje nedostatok
vôle zabrániť realizácii pripojeného deja (= dovolit, nezabránit). V podmete
vety je pomenovanie osoby, ktorá je nositeľom vôľového prejavu a súčasne je
zasiahnutá dejom. Plnovýznamové sloveso je alebo v základnom, alebo v pasívnom
zvratnom tvare.
Pato Masiarik dal sa strhnúť hnovom na seba. (TATABKA) — Predo mnou musel mlynár
naberať múku do vreca, nedala som sa mu ošudiť. (PIGULI) —Nechajte ho odísť! (úzus) —
Milan sa nechal odtisnúť oveľa slabším človiečikom, (TALLO)
K týmto modálnym slovesám vyjadrujúcim vôľu činiteľa konať dej volne
sa pripájajú pomocné slovesá, ktorými vyjadrujeme zdvorilú výzvu konať dej:
ráčit, páčiť sa, uráčit sa.
„Pán obžalobca, ráčte sa mierniť," zakročí Púplava, a keď vidí, že zapisovateľ všetko
píše, zhučí na neho . .. (HEčKO) — Ak by sa vám páčilo počkať ... (KUKUčíN) — Celú
večnosť treba na nich čakať, kým sa niektorému nráči prísť, (HEčKO)
367