Slovenská akadémia vied - SAV

čiže ágens (= logický subjekt) východiskovým bodom deja a zasiahnutá vec
čiže paciens (= logický objekt) cieľovým bodom deja. Činnosť má tranzitnú
povahu: vychádza z logického subjektu a prechádza na logický objekt. Pri
stave nieto činiteľa a niet ani zasiahnutej veci: so slovesom zviazaná vec je
nositeľom stavu. Agens deja, paciens deja a nositeľ deja sú účastníkmi deja.
Činnosti sa vyjadrujú činnostnými čiže akčnými slovesami a stavy stavovými
slovesami. Rozdiel medzi činnostnými a stavovými slovesami sa týka len ich
lexikálneho významu. Tento významový rozdiel však nie je zakotvený v sústave
slovesných tvarov. Preto iba rozborom významu možno ustáliť, či
to-ktoré sloveso je činnostné alebo stavové. Nepomáhajú pritom ani lexikálnogramatické
ani gramatické kategórie, lebo tie sa týkajú alebo slovies ako
celého slovného druhu, alebo ináč vyčlenených skupín slovies.
Medzi istými skupinami činnostných a stavových slovies sú pevné vzťahy.
Napríklad pri stavových slovesách typu mladnúť a typu žialit máme činnostné
slovesá typu omladit, omladzovať a typu rozžialit, rozžiaľovat. Tieto činnostné
slovesá sú faktitíva k stavovým slovesám; no tento významový rozdiel sa
v slovenčine neustanovil ako gramatická kategória. Podobný rozdiel je medzi
istými základnými činnostnými slovesami a ich kauzatívami, napr.: stáť —
postaviť, ležať — položiť, piť — napojiť, napájať. Faktitíva a kauzatíva sú teda
sémantické triedy slovies.
Obidve základné významové skupiny slovies sú početné a patria do nich
slovesá s rozličnou slovotvornou stavbou.
Príklady na činnostné slovesá: pracovať, písať, čítať, kosiť, rezať, pomáhať,
hlásiť, hlobit, hlušiť, hniesť, liojit, holiť sa, hostiť, hrabať, hrať sa, hrčat, hrkotať,
húst, hútať, Mávať, hvízdat, hyzdit ...
Príklady na stavové slovesá: byt, žiť, bdieť, spať, bolieť, smútiť, blednúť,
starnúť, Icošatieť, nervóznieť, belieť sa, hnednúť sa. odľahnút, pritažiet, smädit,
mrznúť, oteplievat sa, chorieť, chorľavieť, uzdraviť sa, čistiť sa ...
Okrem uvedených základných významových skupín činnostných a stavových
slovies sú aj slovesá vyjadrujúce vzťahy, ako mať, patriť, prináležať
skladať sa, pozostávať. Ďalej máme tzv. pomocné slovesá, ktoré, nemožno
zaradiť ani do činnostných, ani do stavových slovies. Okrem toho existujú aj
slovesá, ktoré kolíšu medzi činnostnými a stavovými slovesami. Sú to napríklad
slovesá zmyslového vnímania (verba percipiendi), ktoré značia raz schopnosť
vnímať, raz samotné vnímame niečoho: vidieť — vidieť niečo, počuť — počuť
niečo, cítiť — cítiť niečo, vnímať — vnímať niečo ...
Rozdiel medzi činnostnými a stavovými slovesami sa čiastočne prejavuje aj
gramaticky, a to tak, že iba v rámci činnostných slovies sa uplatňuje protiklad
v slovesnom rode: iba činnostné slovesá majú pasívum. No nie každé činnostné
sloveso má pasívum, a preto ani výskyt pasíva nie je jednoznačným kritériom
na rozlíšenie činnostných slovies od stavových. Pasívum ako gramatická
361