Slovenská akadémia vied - SAV

Modálne pomocné slovesá, ktorými sa vyjadruje povinnosť, nevyhnutnosť
alebo potreba konať istý dej, sú tieto: mat, musieť, potrebovať, nezdržať sa.
Tu mi na štvorci polien kriedou vyznačoval, koľko dreva mám popíliť do polnoci.
(LETZ) — Však som ti povedal, že z našich detí dač byť musí. (KALINčIAK) — Ale sú už
obidvaja zjavne nesvoji, v očakávaní niečoho nepríjemného, čo nevyhnutne musí prísť.
(MINáč) — „Škandál!" nezdržal sa vykríknuť, (JESENSKý) — Belajovi je povedomý, len
potrebuje počuť ešte raz jeho hlas. (GABAJ)
Význam nevyhnutnosti má aj záporné sloveso nemôcť v spojení so záporným
plnovýznamovým slovesom: nemôžem nepovedať = musím povedať.
Súhlasili, nemohli v tej tvŕdzi nesúhlasiť — a Polanova sýpka i pivnice roztvorili sa
dokorán, (v. KRáľ)
Podobne aj v jednočlennej vete spojenie nedá nepovedať má význam nevyhnutnosti
(= musí povedať).
Belajovi nedá nespomenúť pritom svoju mať! (GABAJ)
Aj v jednočlenných vetách sa používajú modálne slovesá s významom povinnosti,
potreby a nevyhnutnosti. Sú to najmä slovesá prichodit, prísť, prináležať,
patriť, pridať, svedčiť, stačiť. Popri nich sa používajú aj neosobné, bezpodmetové
zvratné tvary má sa, musí sa, svedčí sa, patrí sa, žiada sa.
A tu prichodí zdôrazniť fakt, že Timrava žijú mimo slovenského kultúrneho centra,
Martina, (A. MATUšKA) — Príde gúľať sneh na snehuliaka alebo stavať z noho hrad — on
gúľa, až sa mu kečka parí. (KáZUS) — „Syn môj," povedal kaplán Kronor, „či nám
prináleží súdiť tieto veci?" (KARVAš) — Stačilo podívať sa na také nebo, aby ti prošli
všetky veselé myšlienky, (CHROBáK) — Odpoludnia malo sa ísť s kandidátom do trochštyrooh
dedín, i do Tonkovi pridelených Mocnín, (TAJOVSKý) — A ešte žiada sa raz povedať,
že Štúr je vo väčšej miere nástupcom Palkovičovým, nož sa obyčajne myslí, (KRčME­
RY) — Patrilo by sa i tak urobiť im návštevu, keď je už tu v Bratislave, (JESENSKý) —
Nám, starcom, sa nesvedčí už súdiť a odsudzovať, (MINáč)
K tejto skupine modálnych slovies patrí aj sloveso smieť, ktorým sa vyjadruje
dovolenie alebo právo konať istý dej.
Smiem vojsť na chvíľočku? (JéQé) — „Nesmieš si to tak k srdcu brať," potešoval ho
Matúš Dodek. (TATARKA)
Sem patria aj slovesá, ktorými vyjadrujeme náhodnosť, keďže náhoda je
protikladom nevyhnutnosti. Sú to slovesá pridať sa, vliezť sa, pritrafiť sa,
pošťastiť sa.
Ešte nikdy sa mu nepritrafilo tak rozmýšľať, veď či jo sedliak na to? (MINáč) — Starý
musí zomrieť, a mladému sa pridá, (PRíSLOVIE)
V jednočlenných vetách sa používa aj sloveso byt ako modálne pomocné
sloveso s významom potreby alebo nevyhnutnosti konať dej.
Aj mu je odísť, aj sa mu žiada počúvať, (HEčKO) — „Bude sa nám či tak, či tak pratať,"
opakovala Jóbkova žena stále svojo, nedajúc sa zastaviť, (JEGé) — Dievkam bolo sa
368