Slovenská akadémia vied - SAV

Ja myslím, Miško, že sa páni rozhodli celú vec nechať zaspať a profesorovi Lahotovi sa
už asi nič nestane, (LETZ) — Vidno, že sa asi už radili v rodine o tom, že treba k robote
pomoci, (OABAJ) — Asi pred hodinou stavil som sa na pivo u Pagáča, (TATABKA)
asnád
Vytyčovaeia hodnotiaca častica asnáď, asnáďže je zastaraná. Používala sa
vo význame asi, azda, hádam, vari.
Ohlasuje sa tu z oboch strán cesty Lament o, aké bolo počuť asnád len po stratenej
bitke pri Hradci Královo, (LASKOMEBSKý) — Čo je? Asnád had? (ZáBOBSKý) — Dobre,
opýtam sa ho. ked príde domov, asnádže bude vedieť, (DOBšINSKý, POVESTI)
aspoň
Vytyčovaeia častica aspoň je viacvýznamová. Používa sa vo funkcii vysvetľovacej,
hodnotiacej i zdôrazňovacej ako zreteľové slovo.
1. Vysvetľovacie aspoň sa používa vo význame totiž.
Aspoň čo sa mňa týka, to je úplná pravda, (JAšíK) — Chodí ako v horúčke, akoby ani
pri sebe nebola a pomaly ani jedávať nebude. Včera aspoň nejedia, ani dnes. (TIMBAVA) —
Sen, o ktorom hovoril, aspoň St.ľbovi sa to všetko zdalo len snom, sa uskutočnil, (HOBáK) —
Mne sa aspoň páči. (JAšíK)
9 Hodnotiace aspoň vyjadruje krajnú mieru.
Nedá mu to, musí sa aspoň pokúsiť o odstránenie krívd, (KBáLIK) — Na stráni ležia
aspoň šesťdesiati honvédi, (KABVAš) — Tvár mal zarostenu ohudorlavým strniskom
a mastnú od potu, aspoň týždeň sa neholil ani neumýval, (TATABKA) — Snažil sa zastierať
alebo aspoň zmierňovať odraz týchto vecí v literárnom dielo z týchto čias. (MBáZ) • -
Aspoňže mi lístok pošli po vetríku, čo mi žiaľ uhasí i túžbu velikú, (PLáVKA)
3. Hodnotiace aspoň sa používa aj vo význame chvalabohu že.
Aspoň ťa nemusím zvať na veselie, (TATABKA) — „Alo máš pravdu, noc je dobrá,
aspoň nič nevidíš, biedu, ani ľudí," upiera na Máriu zlostný pohľad, to vari preto, že
spomenula Kvičaľku? (JAšíK)
4. Častica aspoň má aj obmedzovací význam. Vtedy je zdôrazňovacia.
Jeho nedostanú, vera nie, aspoň živého nie, lebo je rozhodnutý podpáliť dom, keby
sa k nomu prebíjali, (JAšíK) — ARpoň mne tvoje chutia najväčšmi, (ZúBEK)
azda
častica azda môže byť uvádzacia i vytyčovaeia.
1. Ako uvádzacia sa používa na čele opytovacích a zvolacích viet s významom
dôrazného či alebo rovnocenných častíc hádam, vari.
Záhadu neeheola norozriešenou nechať. Začala okľukou: „Azda sa hneváš?" (KU­
KUčíN) — Kto je to — astda hostia? (TIMBAVA)
761