Slovenská akadémia vied - SAV

Ich všeobecným zámenným korelátom sú zámená aký, taký.
Pomenúvajú napríklad:
1. farbu, chuť a iné zmyslami vnímané kvality, napr.: biely, čierny, sivý,
červený, modrý, belasý, sinavý, zelený, brnavý, hnedý, jasný, pestrý, plavý;
sladký, kyslý, horký, trpký; hladký, drsný, ostrý, tupý, mäkký, tvrdý, ľahký,
ťažký; suchý, mokrý, studený, teplý, horúci, vlažný;
2. priestorové a časové vlastnosti, napr.: malý, veľký, krátky, dlhý, tenký,
hrubý, štíhly, úzky, široký, nízky, vysoký, plytký, hlboký, celý, vzájomný, rovný,
krivý, oblý, strmý, príkry, chudý, tučný, hojný, mladý, nový, starý;
3. rozličné iné fyzické a duševné vlastnosti, napr.: Serstvý, svieži, svižný,
Sulý, hustý, sporý, Sistý, číry, rýdzi, bohatý, krehký, kyprý, prázdny, plný, holý,
surový, bosý, mŕtvy, nebohý, živý, meravý, lačný, slepý, nemý, veselý, nezbedný,
bodrý, krotký, divý, bujný, prudký, horlivý, ľahostajný, vážny, skromný, krdý,
smelý, krutý, svorný, verný, skúpy, štedrý, lakomý, hlúpy, múdry, mrzutý,
statočný, striedmy, triezvy, opatrný, jemný, útly, zdvorilý;
4. charakteristiku podľa celkového dojmu, pôsobenia, ocenenia a hodnotenia
veci, napr.: pekný, krásny, vraný (koník), špatný, mrzký, škaredý, ošklivý,
príjemný, milý, vľúdny, driečny, rúči, súci, hodný, lacný, drahý, vzácny, dôležitý,
malicherný, odchodný.
Akostné prídavné mená ako skupinu charakterizuje súbor sémantických,
gramatických a derivačných znakov, pričom každé z nich nemusí mať všetky.
Sú to tieto znaky:
a) jestvujú a uvedomujú sa v protikladových (antonymických) dvojiciach,
napr.: malý/veľký, krátky/dlhý, úzky/široký, tenký/hrubý, sladký/korky, pekný/
špatný (mrzký), dobrý/zlý, veselý j smutný, mladý/starý, nový/starý, lacný/drahý;
Terminologicky použité prídavné meno alebo prídavné meno ako časí vlastného mena
nemá vždy antonymum. Jestvujú antonymické dvojice velké písmeno — malé písmeno,
tažký priemysel — ľahký priemysel, biely chlieb — čierny chlieb, biele víno — červené víno;
Veľký voz — Malý voz; Dolné Smie — Horné Smie, Spišská Nová Ves — Spišská Stará Ves,
no len úzky profil, zwé striebro, smutná vŕba; Nové Zámky, Staré Hory.
b) stupňujú sa, napr.: veľký — väčší — najväčší, krátky — kratší — najkratší,
dlhý — dlhší — najdlhší, smelý — smelší — najsmelší, svorný — svornější
— najsvornejší, múdry — múdrejší — najmúdrejší;
o) tvoria sa od nich zdrobňujúce i zveličujúce odvodeniny a odvodeniny
vyjadrujúce mieru vlastnosti, napr.: veľký — veliký — velikánsky — veličizný,
hrubý — hrubizný — hrubičizný, dobrý — dobručký, skromný — skromnučký,
biely — biélučký — biélunký — biélulinký; Servenkavý, pobelavý, počerný,
obkratný, obstarný; priúzky, prikrátky, pridobrý, predobrý; prastarý;
d) od všetkých sa tvoria příslovky príponou -e alebo -o, napr.: verný —
verne, dobrý — dobre, rúči — rúče, krátky — krátko, drahý — draho, lacný —
lacno, súci — súco;
199