Slovenská akadémia vied - SAV

Ale generálov náhly odchod zas len príslušníkov sjazdu uraňl. Načo chodil (= prišiel),
ak choel zase len provokovať svojou pýchou a zášťou. (LACKOVá) — „Vy ste ma zavolali,"
odvrkne Pavo, „a teraz ľutujem, že som sem chodil." (HEčKO)
Morfologické prostriedky vidu
Neodvodené slovesá sú vo svojej prevažnej väčšine nedokonavé, napr. byť,
stavať, spievať, voňať, rozumieť, znieť, niesť, tiecť, môcť, ísť, plynúť, vinúť, mlieť,
čriet, mrieť, hnať, brat, prať, orať, klat, písať, mazať, žať, viaznuť, liáhnuť sa,
ziabnut, bit, šit, žit, kuť, snuf, pliet, hriať, siať, pracovať, ľutovať, hamovať, korigovať,
robiť, dojiť, učiť sa, ľúbiť, cítiť, vidieť, myslieť, čušať, kričať, bežať, cvendžat.
Dokonavé sú z neodvodených slovies napr. tieto: dat, stat sa, minút, kúpiť,
vrátiť, hodiť, začať. — Niet formálneho príznaku, ktorý by sa uplatňoval ako
ukazovateľ vidovej príslušnosti v základných slovesách. Vid si uvedomujeme
v priamej súvislosti s príslušným dejom. Napríklad sloveso mat je nedokonavé,
naproti tomu dať je dokonavé; hynút je nedokonavé, ale minúť je dokonavé;
chválit je nedokonavé, ale skočiť je dokonavé; kradnúť je nedokonavé, ale sadnúť
je dokonavé — hoci tieto dvojioe slovies sú podľa svojej morfematickej
štruktúry rovnaké.
V spisovnej slovenčine sa uplatňuje tendencia, aby každé sloveso malo dve
podoby; jednu na pomenovanie nedokonavého deja, druhú na pomenovanie
dokonavého deja. K základnému nedokonavému slovesu sa utvára dokonavé
sloveso pridaním predpony, napr. robiť — u-robiť, čítať — pre-čítať, piecť —
u-piect, žiadať — po-žiadať, trhať — na-trhať, biélit — o-bielit, strúhať — ostrúhať,
černieť — s-černieť. K základnému dokonavému slovesu vzniká nedokonavé
pridaním alebo výmenou prípony, napr. minúť — míň-a-t, vrátiť — vraca-ť,
kúpiť — kup-ova-ť. — Prefixácia je postup perfektivizácie, prevádzania
slovies do dokonavého vidu; sufixácia je postup imperfektivizácie, prevádzania
slovies do nedokonavého vidu.
Prefixácia
Formálnym znakom dokonavého vidu pri odvodených slovesách je predpona.
Ak má isté sloveso predponu ako jedinú slovotvornú morfému, ktorá sa v jazykovom
povedomí uvedomuje, zaradujeme ho medzi slovesá s dokonavým vidom.
Aj niektoré z tých slovies, v ktorých si už dnes predponu ako odvodzovací
prostriedok neuvedomujeme, sú alebo len dokonavé, alebo sa môžu používať
aj vo význame dokonavých slovies; napr.: predať (predať záhradu — len dok.),
pomstiť sa (Však sa ti ja pomstím! — dok.; Teraz sa mi to ustavične pomstí —
nedok.), počuť (Ked počuješ zakričať, vráť sa! — dok.; Chlapec dobre počuje —
nedok.), poznať (Dobre sa poznáme — nedok.; Aj o dvadsať rokov ta poznám! —
dok.).
413