Slovenská akadémia vied - SAV

sa uplatňujú pravidelne. Ale v 1. a 2. osobe sg. ide v základe o prirodzený rod,
takže sa pravidelne uplatňuje len maskulínum a feminínum. To je zhoda podľa
zmyslu. Neutrum je výnimočné, lebo podmetom vety v 1. alebo 2. osobe
(t. j. ako autor alebo adresát prehovoru) býva substantivum stredného rodu
iba pri personifikácii. Tu je potom zhoda podľa formy, lebo ide o zhodu slovesného
tvaru s gramatickým rodom použitého substantiva.
„Keby ja hrialo a svietilo v noci ako vo dne, musela by zem vyhorieť!" odpovedalo
Slnce a dvíhalo sa dohora, (DOBšINSKý, POVESTI) — Dakedy ťa [t. j. pero] schytím, by si
napísalo ťažké, ľudské Prečo ... (PLáVKA)
Táto zhoda býva aj pri substantívach dievča a dieťa, ale zväčša len v platnosti
2. osoby:
„Dievča, odkiaľ? ... Čo,si mi robilo vo vode?"
(KUKUčíN)
Podobne sa uplatňuje neutrum aj v adjektívnyoh výrazoch majúcich úlohu doplnku.
Nechceš počut, nechceš vidiet [srdce moje], odcudzené vlastnej hrudi ... (KBASKO)
V pluráli sa rozdiel v mennom rode neuplatňuje, keďže jednotný tvar je
vždy zakončený na -U.
Podobne ako v aktívnych tvaroch so základným tvarom na -l uplatňuje sa
gramatický rod aj v opisnom pasíve. Je tu rozdiel v tom, že v opisnom pasíve
sa aj v pluráli uplatňuje rozdiel medzi osobným maskulínom a ostatným,
rodmi tak, ako je to pri adjektívach: chlapci boli chválení — xýkcny (ženy
dievčence) boli chválené.
Z neurčitých slovesných tvarov sa gramatický rod plne uplatňuje na príčastiach.
Tak činné príčastie prítomné a minulé, ako aj trpné príčastie sa
zhoduje v rode s nadradeným substantívom alebo iným výrazom substantívnej
platnosti. Príčastie sa v každej syntaktickej polohe správa ako adjektivum:
ide o pozíciu prívlastku a přístavku, prísudku a doplnku.
Na moste nad hučiacou riekou prichytí sa Hanka železného zábradlia, (HEčKO) —
Moja duša horí radosťou, i pre teba, sirotu, mnoho žialu podstúpivšiu pri brioždení mladého
života, (VAJANSKý) — O tom nebudeme hovoriť, je to vybavené, (STODOLA) — Preniknutý
zázrakom tejto tichej noci a tejto našej cesty naraz som pochopil, prečo je všetko okolo
nás také krásne, lon čo sme osameli, (FIOULI)
Pri neutralizácii rodových protikladov sa používajú tvary stred neho rodu.
Pri nedostatku závislosti slovesného tvaru od substantiva sa používajú takisto
tvary stredného rodu, no tu ide o bezrodové tvary.
Vari pre mňa — i stálo by to za to, dalej sa sužovať kvôli mno — vydatej žene?
(TAJOVSKý) — Akoby tu nikoho nebolo, akoby navštívil krčmu, kde ho nikto nepozná.
(OHBOBÁK) — Uver mi, tak mi ho bolo ľúto. (KUKUčí N) — Za tromi starými zvonmi
zaškrípalo a zasipelo potom ako z pyskov gigantického ha da. (JAšíK) — Raz, pri Maj kope,
sa nám podarilo zostreliť jedno lietadlo, (MINáč)
Bezrodové slovesné tvary sú zhodné s tvarmi stredného rodu, ale sa nimi nevyjadruje
závislosť slovesa od nadradeného výrazu stredného rodu. Najčastejšie sa tieto bezrodové
469