Slovenská akadémia vied - SAV

prípade adekvátnymi gramatickými slovami sú predložky, a nie spojky. Iba
tam, kde sa na vyjadrenie syntagmatického vzťahu nepoužívajú morfologické
prostriedky, uplatňujú sa spojky. Tak je to pri priraďovaní, pri nepriamom
pomenovaní a pri spájaní viet do súvetí. Inde sa používajú morfologické prostriedky,
najmä pád a s ním predložky. Predložky a spojky sa teda funkčne
dopĺňajú.
Základné a príznakové používanie spojok
Spojkami vyjadrujeme vzťahy medzi členmi syntagmy. Preto sú pri spojke
prítomné zvyčajne obidva členy syntagmy. Spojkami teda spájame členy
syntagmy. To je základné použitie parataktických aj hypotaktických spojok.
Čítal dôkladne, slovo za slovom, nevynechával ani pomlčky, ba ani výkričníky!
(HEčKO) — Na chvíľu ju opustila sila, i padla na stolicu, (JEGé) — Slovom, Maťko, ty by
si nedbal, keby sme z tej žaby utrhli aspoň nôžku, (UBBAN) — Mlčte, lebo zle pochodíte!
(BABč) — Šora Anzula vstala, len čo začali švitořit lastovice. (KUKUčíN)
Ale parataktické aj hypotaktické spojky sa niekedy používajú aj v spojení
iba s jedným výrazom. Tu potom ide o pripájanie slova alebo vety pomocou
spojky. Tu treba rozlišovať dva prípady.
V prvom prípade pripojený výraz (slovo alebo veta) organicky súvisí
s predchádzajúcou vetou, iba je od nej uvolnený a oddelený pauzou. V dôsledku
toho tvorí takýto výraz alebo vložku, alebo až samostatnú výpoveď.
Ak jo to pravda, potom Vajanský časťou svojho diela, i prozaického, patrí medzi
klasiku, (CHOBVáTH) — Všetok svoj voľný čas venuje gazdovstvu, okrem chvíle, keď sú
nedele alebo sviatky. Lebo náš Gejzík nie je ako terajšia mládež, (ZáBOBSKý) — Majú
zemiaky, majú kapustu a koľko toľko i zrna. Á to im stačí. (s. KRáIS) — Žofia sa náhlila.
Akoby sa dačoho bála. (KUKUčíN) — A veď sa on s ňou ošte zíde, ak bude chcieť. A ak
neodíde, (PONIčAN)
Sem patria aj prípady, v ktorých sa pomocou spojky nadväzuje na situáciu
alebo na širší kontext. Takto sa, pravda, používajú iba parataktické spojky,
a to najmä zlučovacie a odporovacie. Uvedieme vety, ktoré stoja na čele
odsekov.
A. potom príde jeseň, (OHBOBáK) — Ale raz ráno Teka pobádala, že vrcholce akantu
začali vädnúť, (BTGULI) -r- Pomaly však, ako prechádzal do iných politických problémov,
zhromaždenie sa začalo nepokojne miesif a začali ho vyrušovať, (BúBIK)
V druhom prípade pripojený výraz organicky nesúvisí s predchádzajúcou
vetou (nevyplýva z predchádzajúcej vety), ale je k nej dodatočne pripojený.
V tomto prípade ide o tzv. pričlenenie. Pričlenený výraz sa uvádza parataktickou
spojkou, niekedy aj skupinou parataktickej a hypotaktickej spojky,
oveľa zriedkavejšie iba hypotaktickou spojkou.
690