Slovenská akadémia vied - SAV

hotové, moje, tvoje, svoje, naie ap., pri ktorých ide o abstraktné alebo vágne pojmy, nedostatočne
vymedzené. Z toho vyplýva pre stredný rod istá významová platnosť. Neutrum
sa ukazuje ako symptóm nevyhranenosti v gramatickom, rodovom (pohlavnom) alebo
vôbec v akomkoľvek bytostnom ohlade. To by vysvetľovalo, prečo sú augmentatíva
neutrami (chlapisko. babisko, psisko, dubisko). Zveličenie znamená vybočenie z normálnych
rozmerov, je to strata bytostnej vymedzenosti. Ked sa augtnsntatívny význam
oslabuje, pôvodný rod sa vracia (v skloňovaní alebo len v kongruencii: chlapčiskovi,
chlapčekovia, tá babisko).
Podobný zmysel má i neutrum zámen ono, to, čo, čosi, všetko a neutrum rodových
slovesných tvarov pršalo, zabilo ho, išlo sa.
Pre gramatický rod sú významné tzv. rodovo silné prípony. Rozloženie
rodových príznakov v tvarovej sústave podstatných mien ukazuje, že základný
pomenovací tvar N. sg. nie je rodovo dostatočne vyznačený, i keď sa naň rodové
povedomie asociáciou so základnými rodovými tvarmi pevne pripína. Koncovky
N. sg. nie sú však k rodovému členeniu substantiv celkom ľahostajné.
Zastúpenie jednotlivých prípon nie je podľa rodov rovnaké. V mužskom rode
prevažuje nulová prípona, v ženskom rode prípona -a. Okolo týchto zakončení
je sústredená prevažná väčšina životných názvov (v ženskom rode všetky
okrem slov mať, neter, labuť, laň, myš, voš). A je tu aj podpora prípon N. sg.
v kongruentnom skloňovaní: pekný — pekná — pekné, otcov — otcova — otcovo,
ten — tá — to, môj — moja — moje. Takto sa ukazuje nulová prípona ako
rodovo príznačná pre maskulínum, prípona -a ako príznačná pre feminínum.
Sú to ich rodovo silné prípony.
Podľa toho majú mužský vzor hrdina a parciálny typ dedo pri vzore chlap
rodovo slabé zakončenie. Rodové povedomie sa však pri nich pevne opiera
o prirodzený rod. V ženskom rode majú slabé rodové zakončenie vzory dlaň
a kosť. Rodové rozlíšenie od podobne zakončených maskulín je pri nich dané len
tradíciou a normou.
Pri menej známych a frekventovaných slovách s týmto zakončením, ked je norma
menej povedomá a ked pôsobia protichodné vplyvy % nárečí, býva povedomie rod vi neisté
a kolísavé. Stretávame sa s tým napr. pri maskulínach ako kukol, kúpeľ, lišaj, moč,
močiar, obličaj, odev, okov, podmol, rumeň, srieň, Sial, vechet, výstroj, zboj, žalud a pri feminínach
ako byt, čepeľ, kročaj, kropaj, kadet, mosadz, mokraď, obuv, obyčaj, opuehel, osuheí,
otep, papraď, pec, pipet, pištoľ, prípraž, primes, pri, retaz, sihet, spiež, spúší, stúpaj, šľapaj.
Uč, újest, veraj, výzbroj, zápač, zátoň, zbroj.
Badať to i pri miestnych menách mužského rodu s mäkkým zakončením: Báhofí, Bol,
Branč, Čabaj, Holič, Kehet, Mühost, Poproč, Počkaj. Alebo pri podobne zakončených
feminínach: Beňuš, Débraď, Qáň, Halič, Hraň, Hrochot, Marliaň, Mokraď, Badvaň,
Vydra/h a i.
V strednom rode sú rodovo silné prípony -e a -ie, a to pre svoju výlučnosť
(v ostatných rodoch sa v N. sg. nevyskytujú). K nim patrí aj prípona -o
svojím zastúpením proti maskulínam s podobným zakončením, i preto,
že v mužskom rode je to rodovo slabá prípona. Neutrá a maskulína zakončené
131