Slovenská akadémia vied - SAV

Sem patria aj niektoré podstatné mená označujúce veci, ako dúpä, púpä,
kvieta, a pomnožné podstatné mená označujúce ľudové hudobné nástroje:
drumblence, gajdence.
V množnom čísle sú dvojaké tvary. Pri jedných je kmeň s príponou -at-
(po perniciach -ät-), pri druhých s príponou -enc-, pri iných sú však dvojaké
tvary — s príponou -at- aj s príponou -enc-.
Jednotlivé slová zvyčajne majú tvary plurálu zakončené na -atá (-ätá) aj na
-ence; napr.: bába — bábätájbábence, levica — levícatájlevíčence, losíča — losíčatá/
losíčence, nedochôdča — nedockôdčatá/nedochôdčence, pánča — pánčatá/pánčence,
rýbä — rýbätá/rýbence, žiábä — žiabätáfžiabence, žriebä — žriebätájžriebence,
osla — osľatájoslence, psíča — psíčatájpsíčence, víča — vlčatájvíčence,
chúďa — ckúďatájchúdence, dvojčatájdvojčence, hólúbä — holúbätájkólúbence,
výzta — výžľatá/výžlence, medvieďa—medvieďatá/medviedence, dievča—dievčatá/
dievčence, blizna — blizňatájbliznence, cigánča — cigánčatájcigánčence, kusa —
kúsatájhúsence, jahňa — jahňatájjahnence, chúďa — chúďatálchúdence, orlíča
— orlíčatá]orlíčence, hozľa — kozľatá/kozlence, koníča — koníčatájkoníčence,
lišta — líšťatájlíštence, sirôtča — sirôtbatájsirôtčence, vtáča — vtáčatájvtáčence,
vnúča — vnúSatájvnúčence, sŕňa — sŕňatá/sŕnence.
Niektoré slová majú však v pi.:
1. len tvary na -atá; napr.: páža — pážatá, knieža — kniežatá, kurča—kurčatá,
plánča — plánčatá, pôrča — pôrčatá, zviera — zvieratá, pachoła — pacholata,
mláďa — mláďatá, dúpä — dúpätá, chlápä — chlápätá, žieňa — žieňatá,
nemluvňa — nemluvňata;
2. len tvary na -ence; napr.: kura — kurence, strídža — strídžence; pomnožné
podstatné mená drumblence, gajdence, deťúrence.
Pri slovách, ktoré majú v pi. príponu -atá (-ätá) aj -ence, sa tvary s príponou
-atá viac využívajú v terminológii.
Slová prasa, teľa, šteňa majú v pi. tvary zakončené na -ce: prasce, teľce,
štence. V terminológii sa zriedkavejšie používajú aj tvary teľatá, prasatá.
Podstatné meno kvieta sa používa len v sg., alebo sa zväčša vyskytuje ako
kolektivum.
V G. pi. sú dvojaké tvary: 1. s nulovou pádovou príponou a so zdĺžením
poslednej kmeňovej slabiky, 2. s nulovou pádovou príponou a s vkladnou
samohláskou.
1. V tvaroch s nulovou pádovou príponou a so zdĺžením poslednej kmeňovej
slabiky sa samohláska a predlžuje na ia. Takto sa tvorí G. pi. pri tvaroch na
-atá; napr.: jahňatá — jahniat, dvojčatá — dvojčiat, trojčatá — trojčiat, pätorčatá
— pätorčiat, dojčatá — dojčiat, pacholata — pacholiat, nemluvňata — nemluvniat,
krstňatá — hrstniat.
121