Slovenská akadémia vied - SAV

Tvary paradigmy sa tvoria zo spoločného základu rovnorodými prostriedkami.
Napríklad tvary podstatných mien sa tvoria z kmeňa istou sústavou prípon.
Pri väčšom počte morfologickýoh kategórií sa úplná paradigma skladá
z niekoľkých čiastkových tvarových systémov, ktoré sa od seba odlišujú.
Napríklad rovnakú stavbu majú tvary indikatívu prézenta, indikatívu préterita,
ako aj indikatívu futúra, ale tieto čiastkové tvarové systémy nie sú rovnorodé,
lebo sa pri ich tvorení používajú rozličné tvarotvorné postupy: tvary
prézenta sa tvoria sufixálne, tvary futúra sa môžu tvoriť sufixálne, perifrasticky
alebo prefixálne a tvary préterita sú perifrastické.
Od gramatickýoh a teda aj od morfologických kategórií treba odlíšiť hraničné kategórie
ležiace medzi lexikálnou a morfologickou rovinou. Sú to najmä slovesné kategórie intencie
a vidu. Každé sloveso patrí k nejakému intenčnému typu a súčasne aj k nejakému vidovému
typu, i ked sú prípady, že sa isté sloveso môže chápať podľa kontextu ako člen
dvoch typov: pri intencii ide najmä o slovesá typu valašiť a pri vide o obojvidové slovesá
typu venovať a typu promovať. Tieto kategórie majú dosah pre morfológiu najmä v tom
zmysle, že umožňujú alebo obmedzujú uplatnenie morfologických a syntaktických kategórií,
napr. kategórie slovesného rodu, času atd. Za čisté morfologické kategórie ioh však
poRlaďať nemožno, lebo im chýba pozitívne a systémové vyjadrenie na forme slova.
Gramatický tvar
Gramatický tvar slova je vyjadrenie gramatického významu, t. j. gramatickej
kategórie alebo gramatických kategórií vonkajšími jazykovými prostriedkami.
Gramatické tvary majú len autosémantické slová. Synsémantické
slová teda gramatické tvary nemajú, lebo ich lexikálny význam je v podstate
gramatického rázu. Podobne nemajú gramatické tvary ani citoslovcia, lebo sú
tvarovo amorfné.
Příslovky však stoja osobitne. Nie sú ako slovný druh tvarovo amorfné, a proto nie je
správne klásť ich na jednu rovinu s gramatickými slovami a citoslovcami.
Gramatický tvar (podobne ako slovo) sa skladá z morfém. Morféma je najmenšia
časť tvaru (alebo slova) vydelená významom alebo funkciou. Tvar
i slovo môže mať rozličnú morfematickú štruktúru (stavbu). Sú monomorfematické
(jednomorfémové) tvary a slová, teda také útvary, ktoré sa na menšie
významové jednotky členiť nedajú. Napríklad pôvodné spojky a predložky,
ako a, no, že; o, na, s sú monomorfematické. Aj niektoré gramatické tvary sú
monomorfematické; napr.: 2. os. sg. si, 3. os. sg. je, ... G.—A. sg. ho, D. sg.
mu ... To sú však okrajové prípady, vysvetliteľné osobitnými jazykovými
okolnosťami. Prevažná väčšina slov a v podstate každý gramatický tvar sú
polymorfematické (viacmorfémové): skladajú sa z niekoľkých morfém vydeliteľnýoh
na forme jednotky s prizretím na význam. Napr. slová voda, vodný,
37