Slovenská akadémia vied - SAV

Zámeno pokiaľ má časový alebo aj miestny význam. Používa sa aj súvzťažná
dvojica potiaľ — pokiaľ.
Aj Kubovi bolo dobre, pokiaľ bol mladý, (PBíSL.) — Potiaľ sa hodíš, pokiaľ chodíš.
(PBÍSL.)
Ale spojka pokiaľ má význam miery alebo význam zreteľa.
Podobne je to aj so zámenami ako a čo. Pri nich máme aj spojky ako a čo,
ktoré používame vo viacerých významoch.
Osobitným prípadom sú aj ukazovacie zámená, ktoré sa používajú ako
druhotné spájacie prostriedky.
Tvary zámena to, ktorými sa naznačuje len rekcia slovesa, nepokladáme za
súčasť spájacieho prostriedku. Tieto tvary zámen sú iba do istej miery fakultatívne.
Svi stále, ak si to vyžaduje význam slovesa. Preto spojenia typu o to,
aby; o hm, že: na to, aby; na. lo, keďme sú spojky, ale rozložiteľné spojenia zámena
a spojky.
V prvom rade ide o to, aby nebolo biedy a hladu, (úzus) — Nie, celá jej bytnosť poukazuje
na to, že dnes nebude škandál, (KUKUčíN) — Ale ktože sa budo dívať na to, keď
sa chlapi kúpu? (JESENSKý) — Filtrovanie pomocou dna nádrže spočíva v tom, že
nasávacie potrubie je rozšírené a rozvetvené po celom dne nádrže, (MBAKIč)
Ak sa odkazovacím zámenom nevyjadruje rekcia slovesa, ale sa ním naznačuje
charakter pripojenej vety, hovoríme o korelovaných dvojiciach, ktoré
majú ten istý význam ako základné spojky. Zámenný prvok sa môže z nich
vynechať. To sú prípady ako to, že; na to, aby; preto, že; vtedy, keď; dotiaľ, kým.
Ak sa však z takého výrazu zámeno vynechať nemôže, hovoríme už o jednoliatej
jednotke, o novej spojke. Napr.: s tým, že; s tým, aby; tak, ako; napriek
tomu, že.
Z ukazovacích zámen vznikli spojky preto, a preto, tak, a tak. beztak, i tak, aj
tak, ani tak, beztoho.
Hranice medzi zámenami a spojkami nie sú teda celkom ostré, a preto
jednotlivé prípady možno chápať ako prechodné.
Rozličné příslovky sa aj samy sekundárne používajti ako spájacie slová.
Máme tu jednak parataktické spájacie prostriedky typu najprv — potom — konečne,
jednak příslovky vyjadrujúce podradovacie vzťahy. Sú to spájacie
prostriedky typu náhle. Příslovky s priraďovacou funkciou sa za spojky nepokladajú,
lebo majú iba sekundárnu spájaciu úlohu. Ich lexikálny význam
sa pritom nemení. Ale příslovky typu náhle a slová typu až pokladáme za
spojky, ak majú spájaciu funkciu, lebo pri tomto použití ich pôvodný význam
sa pomkýna; preto teda hovoríme napríklad o spojkách náhk, sotva, až, kn.
S podstatnými menami majú styčné body len také spájacie výrazy, v ktorých
sa namiesto zámennej odkazovacej časti používa synonymné podstatné meno
744