Slovenská akadémia vied - SAV

podstatných mien ženského a stredného rodu, kým podoby traja, štyria určujú
osobné podstatné mená mužského rodu.
V spojeniach základných čísloviek jeden, dva, tri, Štyri s podstatným menom
sa v plnej miere uplatňuje kongruencia v páde. Podstatné meno, ktoré sa
kvantitatívne určuje číslovkou jeden, je v singulári, napr. jeden učiteľ, jedna
kniha, jedno koleso; podstatné meno, ktoré sa určuje číslovkou dva, tri, štyri,
je v pluráli, napr. dvaja bratia, dva listy, dve sestry (srdcia); traja robotníci,
tri stoly (ulice, mestá); štyria žiaci, štyri komíny (písanky, deti). Číslovka je tu
zhodným prívlastkom a skloňuje sa paralelne so substantívom.
Určité základné číslovky päť a ostatné vyššie číslovky — okrem sto, tisíc,
milión, miliarda (bilión) — môžu mať kongruentnú podobu v základnom
tvare len pri osobnýoh podstatných menách mužského rodu, napr. piati vojaci,
dvadsiati dvaja pionieri.
číslovky sto, tisíc, milión, miliarda (bilión), ktoré majú gramatickú povahu
podstatného mena, pri osobných podstatných menách mužského rodu kongruentne
tvary obyčajne nemajú, napr. sto členov, tisíc učiteľov, milión obyvateľov.
Len veľmi zriedka sa používaj ú spojenia s kongruentnym tvarom číslovky:
stí (tisíci) ľudia. Pri ostatných podstatných menách v priamych pádoch stojí
číslovka päť a vyššie v nekongruentnom tvare a podstatné meno má vo výraze
so syntaktickým postavením nominatívu-akuzatívu a genitívu tvar G. pi.,
napr.: N.—A. päť obrazov, dvadsať žien, dvadsaťdva jabĺk; G. piatich obrazov,
dvadsiatich žien, dvadsiatich dvoch jablk. Takúto podobu môže mať číslovka
päť a ostatné vyššie číslovky aj pri osobných podstatných menách mužského
rodu, napr. päť vojakov, dvadsať dva pionierov. Číslovka päť a vyššie základné
číslovky po deväťdesiatdeväť sa obyčajne skloňujú; len zriedkavo ostávajú
bez zmeny.
Vo výrazoch, ktoré stoja v syntaktickom postavení N., G. a A., číselne
určené podstatné meno je v G. pi. a pri zlomkových číslovkách pol a štvrť
v G. sg. To sa vzťahuje aj na spojenia s neurčitými základnými číslovkami,
napr. mnoho stromov, veľa kníh, hodne múky, a na spojenie s číslovkou nula,
napr. nula stupňov, nula celých (v spojeniach typu nula celých päť desatín),
nula jednotiek. V ostatných pádoch podstatné meno je v príslušnom páde,
napr. k desiatim sudom, o siedmich chlapcoch, s deväťdesiatimi piatimi sedadlami.
Naproti tomu pri zlomkových číslovkách substantívneho rázu polovica/polovina,
tretina, štvrtina atď. môže stáť podstatné meno v G. sg. i v G. pi. podľa
toho, či ide o zlomok jednotliviny a kvanta látky, alebo o zlomok celého počtu
príslušných jednotlivin, napr.: poi hrušlcy/polovica hrušky, polovica (počtu)
ľudí, štvrť orecha/štvrtina orecha, štvrtina občanov, tretina učiva, tretina robotníkov.
— V ostatných pádoch sa skloňuje len zlomková číslovka a určené
podstatné meno je v tvare G. pi., napr. k štvrtine ľudí, o polovici chlapcov, s tretinou
obSanov.
317