Slovenská akadémia vied - SAV

Genitív nositeľa deja
Vyjadruje príslušnosť deja pomenovaného nadradeným deverbatívnym podstatným
menom k osobe alebo veci, ktorá je v synonymickej slovesnej väzbe
nositeľom deja alebo stavu (zásahu): plač dieťaťa—dieťa plače, stavba domu —
dom sa stavia.
Význam prostého nositeľa deja má genitív predovšetkým pri deverbatívach
od nepredmetových a neprechodnýoh slovies: rozkaz veliteľa, výpoveď svedka,
činnosť nepriateľa, dunenie diel, syčanie pary, príckod hostí, vädnutie listov,
hynutie ošípaných, mäknutie kostí.
Pri deverbatívach od prechodných činnostných slovies má genitív spravidla
význam paciensa: stavba domu, přívoz materiálu, otvorenie výstavy, schválenie
rezolúcie; pisateľ listu, pestovatelia kukurice, urýchľovač elektrónov; úschovna
batožín, zberňa surovín, rozdeľovňa služby, požičovňa lyží; vlastníctvo pozemku,
vydavateľstvo kníh.
Keď je podradeným výrazom pomenovaná osoba, je tu možný vedľa základného
významu i význam ágensa: pochvala učiteľa (učiteľa pochválili — učiteľ
pochválil), upozornenie rodičov, napomenutie sudcu, príprava žiaka, hodnotenie
riaditeľa, pozvanie hosťa, sprievod rodičov, obhajoba obžalovaného, ochrana súdu.
Pri deverbatívach, ktorých východiskom môže byť zvratné i prechodné sloveso,
je rozdiel medzi obidvoma významami zastretý: ochrana tela, rozvoj
priemyslu, zvýšenie kvalifikácie, zníženie daní ap.
Pri oslabení dejového významu deverbatíva sa význam nositeľa deja stráca
a ide o obyčajný genitív príslušnosti (hlas môjho otca, báseň Jána Kostru,
veliteľ roty, riaditeľstvo školy).alebo o genitív druhovej príslušnosti (vydavateľstvo
politickej literatúry, požičovňa lyží). Prípadne sú tu možné obidva významy.
Genitív vlastníka
Keď príslušnosť nie je motivovaná nadradeným substantívom, ide o vzťah
vlastníctva v užšom zmysle. Tento vzťah nie je vecne nevyhnutný, ale je iba
spoločensky navodený. Gramaticky sa dá prisudzovať: záhrada mojich rodičov—
záhrada je mojich rodičov. Ide tu nielen o vlastnícky vzťah v zmysle držby,
ale patria sem i niektoré iné vzťahy, ktoré dávajú podobné právo disponovať
osobami, ako je to pri vlastníctve vecí (triedne vzťahy, rodinné vzťahy, zamestnanecký
pomer). Sú tu preto dva typy:
dom môjho otca: šaty malej Anky, \pozemky nášho družstva, batožina cestujúcich,
izby poslucháčov, pes nášho horára, sliepky našej susedy; búda nášho
Zahraja, obojok strateného psa;
chlapec dolného suseda:detipohorelcov,šoférnášhoriaditeľa,sékretárkapána
ministra, slúžka pani podsudcovej, komorníčky Čachtickej panej, kočiši statkára
Bornemiszu.
168