Slovenská akadémia vied - SAV

škriabat sa, natrieť sa, mastiť sa, oprášiť sa ... V tomto význame sa používajú
popri zámenných tvaroch sa, si aj tvary seba, sebe, sám seba, sám sebe, seba
samého, sebe samému.
Šla popred zrkadlo, vidí sa v ňom. (KUKUčíN) — A Klino Poľný sa vychvaľoval v krčme
pred kamarátmi: „Moja Pěnička ..." (TATARKA) — Celý deň zahlúšal sa prácou, a teraz
sa záhlúéa pálenkou, (CHROBáK) — Teplo je, a ona jednako okrúca sa do širokej šatky
vlnenej, (KUKUčíN) — Ponižujeme iných, aby sme aspoň vo vlastných očiach pozdvihli
seba. (MINáč) — Janko presviedča seba i druhých, že tu by bola príležitosť ako nikdy.
(TAJOVSKý) — Mňa si zachránil a seba si zničil, (NIžNáNSKY) — Preto sa táto obrovská
sila obracia dovnútra a pohlcuje samu seba. (MINáč) — Za mŕtvymi ty nežalosti, neľutuj
ich, ale seba, seba radšej pólutuj\ (TATARKA)
K typu škodiť — škodiť si patria zvratné podoby so zvratným zámenom
v dative, napr.: rozumieť si, odporovať si, veriť si, dôverovať si, pomôcť si, vyžiadať
si, nahovárať si, nájsť si, najať si, kúpiť si, požičať si, naklásť si, nakloniť si,
nanútiť si, nastavit si, navařit si, naznačiť si, ujasniť si, objednať si, obstarať si,
protirečiť si, vynahradiť si, vyvolit si, želať si, žiadať si.
„T porciu guláša si dovoľte," doložil podsudca. (JESENSKý) — Najprv si však hádam
odpovedzme na tú poslednú časť otázky, (TLAč) — Nádenníci, ktorí chodili v lete na žatvy
na Dolniaky, doviezli si niekoľko vriec pšenice ... (MINáč) — Dívajú sa na meravú pastierovu
šiju a nevedia pomôct sebe ani jemu. (CHROBáK) — Z tých koncertov si ani pančuchy
nekúpiš, (STODOLA) — Cítil, že luže si takéto myšlienky, (KRčMERY) — Naberte si ešte,
prosím vás. (MINáč)
B. Recipročný význam majú zvratné podoby nezvratných slovies najmä
vtedy, ked sa tvar zámena sa, si dá doplniť slovom vzájomne, alebo nahradiť
výrazom jeden druhého, druh druha, jeden druhému, druh druhovi, činiteľ deja
musí byť v množnom čísle. Ide tu o slovesá typu milovať — milovať sa a typu
pomáhať — pomáhať si.
Slovesá so zámenom v akuzative: objímať sa, bozkávať sa, nenávidieť sa,
naháňať sa, biť sa, mlátiť sa, pozdraviť sa, guľovat sa ...
Tieto dve vlastnosti sa podmieňujú a obyčajne aj splývajú, (FILKORN) — Nechaj,
počuť sa počujeme, vidioť sa nemusíme, (HORáK) — Pri kartách však zbadala som, že
nerozlučiteľní priatelia, kolegovia, žijúci v úplnej zhode, dnes nemôžu sa zniesť.
(TIMRAVA) — Mohli by sa i zobrať, ale niet bytu .. . (TAJOVSKý)
Slovesá so zámenom v dative: ubližovat si, škodiť si, nadávať si. prekážať si,
odpúšťať si, šuškať si, šušotat si, rozprávať si, povedať si, prisahať si, signalizovať
si, skákať si do reči ...
Budeme si písat. (TAJOVSKý) — Priatelia buďme a dlhy si plaťme, (PRíSL.) — Žijú
spokojne a nepovedia si jediné zlé slovo, (MINáč) — Či je to nie krajšie, keď si ľudia takto
navzájom pomáhajút (FIGULI) — Ako sa krásne zhovárate. Porozumeli ste sit (STODOLA) —
Ďakovali sme si navzájom za námahu a pozornosť, (BEDNář)
Pretože zvratná podoba sa týka celého slovesa, používa sa vo všetkýoh
aktívnych tvaroch slovesa: zvratná podoba sa však nepoužíva v trpnom prí-
386