Slovenská akadémia vied - SAV

Nepozmenená intencia slovesa v infinitive je základnou črtou tohto slovesného
tvaru. Tým sa odlišuje infinitiv od slovesného podstatného mena.
Infinitiv je pomenovací tvar slovesný. Používa sa jednak mimo rámca vety
ako vytýčený vetný člen, jednak v rámci vety ako ktorýkoľvek vetný ölen.
Preto sa rozlišuje podmetový, prísudkový, vetnozákladový, predmetový, prívlastkový,
prístavkový, príslovkový a doplnkový infinitiv.
Vo funkcii rozličných vetných členov vystupujú aj spojenia pomocných
slovies alebo modálnych vetných prísloviek s infinitívom významových slovies,
ako napríklad začína pršať, dat sa utekať, neprestať pracovať, môcť ujsť, chcieť
žiť, (byt) možno tvrdit, treba pomáhať Tu ide o recipročnú syntagmu, v ktorej
pomocný výraz jo nositeľom gramatických významov a infinitiv nositeľom
lexikálneho významu. Tieto spojenia tvoria zložený vetný člen. Najčastejšie
sa vyskytuje zložený prísudok a zložený vetný základ, a preto sa zvyčajne
hovorí len o týchto dvoch zložených vetných členoch. No uvedené spojenia
pomocného a významového prvku sa používajú aj v úlohe podmetu, predmetu,
prívlastku a doplnku. Tieto prípady sú však pomerne zriedkavé.
Začať budovať je ťažšie ako kritizovať. — Každá možnosť začať budovať sa má využiť. —
Vtedy mu nakázali prestať íajčiť. — Dieťa rýchlo dospieva, začínajúc chodiť do spoločnosti
dospelých.
Príklady na vytýčený infinitiv:
Dostať sa až prod sestru predstavenú, to jo najťažšie pokarhanie, (čEFčEKOVá) —
Rozbíjať, áno, rozbíjať, na to sto vy majstri, (KABVAš) —• Pomyslieť sa len pomyslí, alo
žijo sa — ako predtým, (TAJOVSKý)
Príklady na vetnočlenský infinitiv:
Pánov slúchať sa nevypláca, (HEčKO) — Toľko sa ich nahrnulo, že nebolo kam jablko
hodiť. (ČAJAK)
Dávno by smo ho boli vyprášili, nebyť jeho piesní, (CHROBáK) — Nejsť teraz s ňou,
nemám si na čo príjemného myslieť, (TATABKA)
I kvapka urobí jamu do kameňa, lon času joj dať. (KUKUčíN) — „Oplan jo to neľudský,"
chveje sa už v hneve, „poškvrniť takú krásu!" (ITOULI) — Alo kde vziať peniaze? (TIMBA­
VA) — Ale telo svrbí a žiada sa ti poškrabkal (JESENSKý) — Aj jesť možno, kým sánky
nozbolia. (ONDBEJOV) — Na všetkom cítiť tlak počínajúceho zániku, (MINáč)
Ešte klačiačky sproboval ho otvoriť, ale nedalo sa. (PLáVKA) — Mamička, vidíš obšívat
pri takom slabom svetlo ? (MOBIO) — Donesiem vám jesť na salaš, (BáZUS)
Výkon subjektívnych práv predpokladá vždy vôľu vykonávať právo, (LUBY) — V sú-
. časnoj európskej praxi ustálila sa obyčaj písať verše rovnakými riadkami, (BAKOš)
Život postoji a nežiada si od človeka nič viao, len ruky držať zopäté a pohybovať
perami, (JAšíK) — Na také veci ste použili váš volebný fond, pani učitelka: opíjať svet!
(HEČKO)
Zakrútili sa potom do plášťov a lahli si spať. (JéGé) — Ale aby si vedel, nezostanem
ja v kancelárii pisárčiť. (ľ. KBáIS) — Tu sa Andula odmlčala nabrať dych ... (LAZABOVá)
Tu som počul cepy eupkat na humne, (PIOULI) — Tamdolu bolo vidieť pohybovať sa
človeka, (čAJAK)
557