Slovenská akadémia vied - SAV

(DOBšINSKý, POVESTI) — No, tak pod! (JESENSKý) — Mohlo jej byť tak okolo päťdesiat
rokov, (TAJOVSKý) — Akože by nie. Ervín počká, (šVANTNEB) — Bola ona už hodná a takto
aj do roboty súca. (DOBšINSKý, POVESTI) — To budeš vždy takto neskoro chodiť?
(r. KBáľ) — Ktože ju vie! (úzus) — Ktože vás vie, čo! (úzus)
d) Častice a číslovky
Z čísloviek sa vo funkcii častice vyskytuje zmeravené jedno vo význame
asi, hádam a hodnotiace raz.
Cyril obzrel sa a usmial. Ešte jedno tri kopce, Marienka, (TIMBAVA) — Tu už nemá
raz čo robiť, (JEGé) — Ej, to už veru raz nie! Držím s tebou, chlapče, (CHBOBáK)
e) Častice a slovesá
Za častice pokladáme aj niektoré zmeravené slovesné tvary, napr.: hádam,
tuším vo význame asi, možno, vari, azda; povedzme s významom napríklad;
prepytujem s významom odpusťte, prepáčte; vysvetľovacie, hodnotiace i zdvorilostné
prosím. So slovesom súvisia aj častice ako veru (starší tvar od veriť),
reku (tvar od riecť), môžbyt (spojenie slovies môže byt), vraj (od slovesa vraví) ap.
Hádam si chce sadnúť na jej stolec, že sa tak tisno. (TIMBAVA) — Proti každému jednotlivcovi
ste tuším taká. (JESENSKý) — Látky výbušné sa mu, povedzme, protivili, (JESEN­
SKý) — „Deže rajzujú? ked sa smiem spýtať." „Ja len do Kremnice." „Ale, prosím,
z Bystrice?" (TAJOVSKý) — Nuž, prepytujem, pán reohtorko, bola som kravičku podojiť.
(F. KBáľ) — Dal ho Chlistoňovi, a ten ho rypol, a veru parádne! (HEčKO) — A ja že
reku vieš o tom. (TAJOVSKý) — Janík odskočil a môžbyt, že od strachu z kože vyskočil.
(CHALúPKA)
Častice a slovné spojenia
Niektoré častice vznikli a vznikajú meravením celých fráz. Petrifikováním
slovných spojení vznikli napríklad tieto častice: bodaj (boh, daj), bodajs (boh, daj,
aby si), bojsa (boj sa), bislubóhu (bisťu bohu), bohdá (boh dá), bohvie (boh vie),
bóhckráň (bok, chráň), bóhuchovaj (bok, uchovaj), bóhuotcuprisáhám (bohu otcu
prisahám), bohužiaľ (bohu žiaľ), bohzná (bok zná), božechráň (bože, chráň),
božeuchovaj (bože,uchovaj), chráňbók (chráň, boh), chráňpane (chráň, pane),
chvalabohu (chvála boku), dajsamibože (daj sa mi, bože), dajsamisvete (daj sa mi,
svete), dajtimibože (daj ti mi, bože), -navidomoči (na vidom oči), nedajbože
(nedaj, bože), namojdušu (na moj' dušu), namojpravdu (na moj' pravdu),
namojveru (na moj' veru), pravdepodobne (pravde podobne), pravdaže
(pravda, že), prisámbóhu (prisahám bohu), samozrejme (samo zrejme), takisto
(tak isto), takrečeno (tak řečeno), veruže (veru, že), všakhej (však hej), všakver
(však ver), všakže (však že), verabože (vera, bože), verubože (veru, bože), vonkoncom
(von koncom), žiaľbohu (žiaľ bohu) ...
Dnes má slovenčina vyše 200 takých slov, ktoré môžu v reči fungovať ako
častice. Z nich asi jedna tretina je takých, ktoré zaradujeme v prvom rade
k iným slovným druhom.
806