Slovenská akadémia vied - SAV

slovesá. Kedže agens a paciens tiež nie sú tie isté, predstavujú aj tieto slovesá
externú akciu ágensa.
K. tomuto intenčnému typu patria bezpredmetové slovesá vyjadrujúce rozličné
činnosti, ako zvoniť, cengot, trúbit, kúriť, pracovať, tancovať, bojovať,
štrajkovať, útočiť, vítazit, cvičiť, trénovať, kľučkovať, strieľať, znieť, ozývať sa,
rečniť, hovoriť, nadávať, kričať, žartovať, štekať, štebotať, klepotat, vrzgotat, myslieť,
plakať, fňukať, smiať sa, chichotat sa, ochkat, bedákať, vzdychať, dýchať, kašlať,
horieť, dymiť, blčať, mýliť sa, búrit sa, slziť, nocovať, sviatkovat ...
Veľa týchto slovies môže mať aj väzbu, takže majú intenčnú hodnotu predmetových
slovies, napr.: cvičil niekoho, nadával niekomu, kričat na niekoho, vzdychat nad niečím .. .
Dvojice cvičit a cvičit niekoho, kričat a kričal na niekoho, vzdychat a vzdychat nad niečím . . .
sú intenčne varianty toho istého slovesa.
V rámci tohto intenčného typu treba osobitne vyčleniť slovesá, ktorých dej
má niekoľko paciensov, pričom jeden z nich je obsiahnutý v samom deji.
Schéma: R A
— D P1
— Z Pä
. Tu však treba rozlíšiť aspoň tri skupiny podľa
toho, či sa osve vyjadrená závislá substancia vyslovuje akuzatívom, datívom
alebo inštrumentálom.
Akuzatívom sa vyslovuje druhý paciens deja pri mnohých předponových
desubstantívach (s významom opatriť niečím alebo zbaviť niečoho), ako napr.:
zaskliť, zastrešiť, zarámovať, zalesniť, zavodniť, zarybnit, vydláždiť, vybetónovat,
nákrémovať, namydliť, postriébriť, pocínovať, ošatiť, opečiatkovať, oplotiť, ovenčiť,
odkostiť, odzbrojit, okřiknut, zavolať, oplakávať, vysmiať, odhlasovať, opisovať,
opanovat niekoho alebo niečo ...
Datívom sa vyslovuje druhý paciens deja pri mnohých odvodených slovesách,
najmä desubstantívach, ako napr.: pomáhať, škodiť, ublížiť, slúžiť, otročit,
priťažiť, uľaviť, podkúriť; vyhovieť, voľkať, lahodit, stranit, kibicovat, radit, odporovat,
překázat, zavádzať, vládnut, zabránit; prednášať, tykat, vykat, gratulovat,
salutovať, lichotit, dvoriť, tlieskať, žehnat, porobiť, počarit niekomu alebo niečomu
...
Inštrumentálom sa vyslovuje druhý paciens deja pri činnostných slovesách
najmä interjekčného základu, ako tresnúť, buchat, štrngot, hrkotať, vŕzgať, mrkať
niečím ...
3. Ak sa osobitným výrazom cieľový bod deja nepomenúva, lebo sa chápe
ako totožný s východiskovým bodom, dostávame dvojčlenný intenčný systém:
A P
— D, čiže R A
_ P
— D. V jednom spoločnom slove je pomenovaný aj agens,
aj paciens deja. Sú to osobné slovesá-personáliá i bezpredmetové slovesá,
lebo agens deja sa síce vyjadruje explicitne, ale paciens deja je implicitný,
Agens vykonáva dej a zasahuje ním vždy seba. Paciensom nemôže byť okrem
ágensa nijaká iná vec. Preto tieto slovesá predstavujú internú akciu ágensa.
K tomuto intenčnému typu patria najmä slovesá pohybu označujúoe zmenu
miesta, ako bežať, uberať sa, cestovať, dostaviť sa, driapať sa, hrnúť sa, ísť, chodiť,
394