Slovenská akadémia vied - SAV

D.
A.
L.
I.
srdc-u
srdc-e
(o) srdc-i
srdc-om
srdc-iam
srdc-ia
(o) srdc-iach
srdc-ami
Podľa vzoru srdce sa skloňujú podstatné mená stredného rodu, ktoré majú
v N. sg. pádovú príponu -e; napr.: dielce, drievce, křidélce, masiélce, nebce, ojce,
okience, pierce, slovce, stebielce, stehience, vedierce, zrnce; hradište, iskrište,
kolbiště, letiště, loviště, nákladište, naleziště, nárazište, nástupiště, obetište,
obväzište. odbytiště, parkoviště, pohřebiště, prameniště, překladiště, přístaviště,
rečnište, riečište, schodište, skladiště, stanovište, učilište, útočište, výstaviště,
zápasište, závodiště, zhromaždište, zoradište, Hradište, Sobotište, Veľké Orvište,
Hrachovište; citoslovce, líce, lože, more, oje, plece, pole, slnce, vajce, vrece; pomnožné
podstatné mená, napr. dvercia, pľúca, prsia, Hlivištia, Lukovištia.
Vzor srdce predstavuje dnes v spisovnej slovenčine skupinu viac-menej
uzavretú. Nové slová, ktoré by patřili do tohto vzoru, takmer nepribúdajú,
Odvodzovacia prípona -ište je slabo produktívna; produktívna je dnes synonymná
prípona -isko, ktorá zatláča pri mnohých slovách príponu -ište. Podobne
popri zdrobňujúcej prípone -ce je dnes bežnejšia synonymná prípona -ko.
Celkove ide teda o neproduktívny vzor, ale slová, ktoré do neho patria, sú
veľmi frekventované a zväčša patria do jadra slovnej zásoby.
Takto sa skloňujú aj inoslovanské miestne mená stredného rodu zakončené
na -e; napr.: Uherské Hradište — Uherského Hradišta, Mnichovo Hradiště,
Týništi nad Orlicí, Dolní Dvořišté, Bjeh Polje, Gorodišče, Zastražišče.
V G. pi. sú tvary: 1. s nulovou pádovou príponou a so zdĺžením poslednej
kmeňovej slabiky (ak nie je dlhá) alebo s nulovou pádovou príponou
a s vkladnou samohláskou, 2. s pádovou príponou -í.
1. V tvarooh s nulovou pádovou príponou a so zdĺžením poslednej kmeňovej
slabiky sa samohláska i a slabičné spoluhlásky r, l predlžujú na dlhé í, ŕ, l,
samohláska e na dvojhlásku ie. .
Takto sa tvorí G. pi. pri slovách, ktoré majú na konci kmeňa jednu spoluhlásku;
napr.: prsia — pŕs, plece — pliec, vrece — vriec, líce — líc, pľúca — pľúc.
Ďalej sa takto tvorí G. pi.: a) pri slovách na -ce, ktoré sa nepociťuje ako
zdrobňujúca prípona, a so slabičným r, l v predchádzajúcej slabike: brdce —
bŕdc, slnce — sine, srdce — sŕdc; b) pri slovách s odvodzovacou príponou -ište;
napr.: hradište — hradíšt, iskrište — iskríšf, nárazište — nárazíšt, nástupiště —
nástupíšť, učilište — učilíšt, loviště — lovišť.
Posledná kmeňová slabika sa nepredlžuje (ostáva krátka) po predchádzajúcej
dlhej slabike; napr.: riečište — riečišť.
S nulovou pádovou príponou a s vkladnou samohláskou sa G. pi. tvorí pri
118