Slovenská akadémia vied - SAV

Počet modifikaěných morfém môže byť rozličný. Sú slovesá, resp. slovesné
tvary bez modifikačnej morfémy, napr. nies-ť, bi-ť, ďalej s jednou modifikačnou
morfémou, napr. pad-a-ť, pros-i-t, a napokon s dvoma modifikačnými morfémami,
napr. pad-n-ú-t, kup-ov-a-ť. V tomto ostatnom prípade modifikačné
morfémy nie sú rovnocenné.
Modifikačná morféma, ktorá stojí tesne pred časovacou morfémou, má
charakter tematického elementu, napr. morféma -ú- v tvare chud-n-ú-ť, kým
modifikačná morféma, ktorá stojí tesne za koreňom, má charakter derivačného
elementu, napr. morféma -n- v tvare chud-n-ú-t. Tematický element
máva v slovesných tvaroch pomocnú gramatickú funkciu, lebo jeho výskyt
i jeho podoba sa často viažu iba na tvary istého druhu. Napr. v tvare chudnúť
sú dve modifikačné morfémy: morféma -n- je v infinitive i vo všetkých prézentných
tvaroch, kým morféma -ú- je len v infinitive (pravda, v prézentných
tvaroch je tematická morféma -e/0-: chudn-e-m, chudn-0-ú). Ak je však v tvare
iba jedna modifikačná morféma, môže mať zmiešaný charakter derivačného
i tematického elementu, napr. hlás-i-t, hlás-a-t.
Morfematická štruktúra slovesných tvarov je zložitá, a preto hranice medzi
jednotfivými morfémami nie sú vždy celkom jednoznačné. Kým koreňová
morféma a časovacia morféma tvoria v každom tvare zreteľne oddelené časti
(okrem zriedkavých prípadov nepravidelne tvorených tvarov so supletívnym
základom), hranice modifikačných morfém navzájom i voči koreňovej a časovacej
morféme nie sú vždy jednoznačné. Sú v istých prípadooh zastreté
prvkami, ktoré slúžia fonematickej stavbe tvaru ako jednotky: je to najmä
variabilita morfém. Tým sa jednoznačnosť hranice medzi lexikálnou a gramatickou
časťou tvaru zavše oslabuje.
Z variantov morfém je dôležitý nulový variant a rozšírený variant morfémy.
Tieto varianty sú síce výsledkom historických zmien fonematickej stavby
konkrétnych tvarov, ale sú viazané aj zákonitosťami súčasného systému. Preto
patria aj ku charakteristike časovacieho typu ako synchrónnej, lexikálnogramatickej
jednotky.
V rámci pravidelných slovies sú síce len dve sústavy časovacích morfém,
ale morfematických vlastností slovesného kmeňa je viac, a preto je aj viac
časovacích typov. Rozhodujúcim kritériom pritom je zakončenie slovesného
kmoňa: ostatné jeho vlastnosti sú podružné, lebo iba dopĺňajú základné
kritérium. Pri charakteristike časovacích typov (vzorov) treba popri morfematických
vlastnostiach uviesť aj lexikálne vlastnosti.
Slovesné vzory
V slovenčine sa na základe morfematických vlastností tvarov rozlišuje
14 vzorov na časovanie pravidelných slovies. Slovesný kmeň má v každom
435